Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. november 2024
< sekcia Zahraničie

Japonská armáda začala rozsiahle vojenské cvičenie pod horou Fudži

Japonskí vojaci počas vojenského cvičenia v Gotembe, juhozápadne od Tokia 19. augusta 2014. Foto: TASR/AP

Do cvičenia sa zapojilo 80 tankov a obrnených vozidiel a 60 vojenských lietadiel vrátane bojových vrtuľníkov Apache.

Tokio 19. augusta (TASR) - Japonské tanky, bojové vrtuľníky a vojaci elitných jednotiek začali dnes rozsiahle výročné cvičenie pod horou Fudži, ktorá je najvyššou horou krajiny.

Manévre potrvajú do nedele a podľa vyjadrenia vedenia armády demonštrujú jej schopnosť brániť aj odľahlé japonské ostrovy vo Východočínskom mori.

Informovala o tom agentúra AP, ktorá uviedla, že cvičenie sa začalo v čase, kedy vláda pod vedením premiéra Šinzóa Abeho presadzuje rozšírenie úloh armády doma i v zahraničí.

Do cvičenia sa zapojilo 80 tankov a obrnených vozidiel a 60 vojenských lietadiel vrátane bojových vrtuľníkov Apache. Pred 14.000 divákmi, ktorí sa vzhľadom na obmedzený priestor museli prihlásiť vopred, simulovalo boj o imaginárny ostrov približne 2300 vojakovi japonských obranných síl.

Veľkoplošná obrazovka ukazovala mapu ostrovov pri ostrove Okinava, ktoré sú predmetom územného sporu medzi Japonskom a Čínou, a prinášala komentované zábery z cvičenia.

Záujem o divácke miesta bol podľa vyjadrenia ministerstva obrany obrovský: na každé jedno miesto sa hlásilo 28 záujemcov v porovnaní s 20-timi vlani.

Japonskí vojaci počas vojenského cvičenia v Gotembe, juhozápadne od Tokia 19. augusta 2014.
Foto: TASR/AP


Vláda premiéra Abeho oficiálne schválila novelu povojnovej japonskej ústavy, ktorá v rámci tzv. kolektívnej sebaobrany umožní armáde bojovať v zahraničí a brániť aj iné národy. Tento krok ostro rozdelil verejnú japonskú mienku.

Japonskú ústavu navrhli americké okupačné sily po skončení druhej svetovej vojny sčasti aj preto, aby sa predišlo opakovaniu japonskej invázie a krutej okupácie rozsiahlych území na ázijskom kontinente.

Premiér zmenu ústavy zdôvodnil zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou - vrátane mocenského vzostupu Číny a raketového a jadrového ohrozenia zo strany Severnej Kórey.