Tokio pôvodne zamýšľalo dosiahnuť tzv. uhlíkovú neutralitu až niekedy v druhej polovici tohto storočia, čo klimatickí aktivisti kritizovali ako vágny a neambiciózny plán.
Autor TASR
Tokio 26. októbra (TASR) - Japonsko plánuje byť do roku 2050 uhlíkovo neutrálne, oznámil v pondelok japonský premiér Jošihide Suga. Signalizoval tým značné upevnenie záväzkov svojej krajiny v boji proti klimatickým zmenám, informuje agentúra AFP.
"Do roku 2050 dosiahneme, že celkové množstvo skleníkových plynov, (vyprodukovaných Japonskom) bude nulové, čo znamená uhlíkovú neutralitu," uviedol Suga počas svojho prvého vystúpenia v parlamente od nástupu do funkcie. Suga ďalej povedal, že na dosiahnutie tohto cieľa budú kľúčové technológie a inovácie, pričom ako príklad zmienil tzv. novú generáciu solárnych batérií. Konkrétnejší časový harmonogram znižovania emisií skleníkových plynov však nepredstavil.
Japonsko zároveň podľa premiéra zainvestuje do obnoviteľnej a jadrovej energie. Suga zdôraznil, že prioritou v tomto smere bude bezpečnosť. Ide o dôležitú poznámku v krajine, ktorá v roku 2011 zažila jadrovú katastrofu vo Fukušime.
Tokio pôvodne zamýšľalo dosiahnuť tzv. uhlíkovú neutralitu až niekedy v druhej polovici tohto storočia, čo klimatickí aktivisti kritizovali ako vágny a neambiciózny plán.
Podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) bolo Japonsko, ktoré je signatárskou krajinou parížskej klimatickej dohody, v roku 2018 šiestym najväčším prispievateľom ku globálnym emisiám skleníkových plynov na svete.
Tokio po havárii v jadrovej elektrárni Fukušima, ku ktorej došlo v roku 2011 po zemetrasení a následnej vlne cunami, dočasne pozastavilo prevádzku všetkých jadrových elektrární v krajine, čo viedlo v krajine k zvýšenej spotrebe fosílnych palív.
"Do roku 2050 dosiahneme, že celkové množstvo skleníkových plynov, (vyprodukovaných Japonskom) bude nulové, čo znamená uhlíkovú neutralitu," uviedol Suga počas svojho prvého vystúpenia v parlamente od nástupu do funkcie. Suga ďalej povedal, že na dosiahnutie tohto cieľa budú kľúčové technológie a inovácie, pričom ako príklad zmienil tzv. novú generáciu solárnych batérií. Konkrétnejší časový harmonogram znižovania emisií skleníkových plynov však nepredstavil.
Japonsko zároveň podľa premiéra zainvestuje do obnoviteľnej a jadrovej energie. Suga zdôraznil, že prioritou v tomto smere bude bezpečnosť. Ide o dôležitú poznámku v krajine, ktorá v roku 2011 zažila jadrovú katastrofu vo Fukušime.
Tokio pôvodne zamýšľalo dosiahnuť tzv. uhlíkovú neutralitu až niekedy v druhej polovici tohto storočia, čo klimatickí aktivisti kritizovali ako vágny a neambiciózny plán.
Podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) bolo Japonsko, ktoré je signatárskou krajinou parížskej klimatickej dohody, v roku 2018 šiestym najväčším prispievateľom ku globálnym emisiám skleníkových plynov na svete.
Tokio po havárii v jadrovej elektrárni Fukušima, ku ktorej došlo v roku 2011 po zemetrasení a následnej vlne cunami, dočasne pozastavilo prevádzku všetkých jadrových elektrární v krajine, čo viedlo v krajine k zvýšenej spotrebe fosílnych palív.