Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Katastrofálne zemetrasenie, ktoré postihlo severovýchodnú časť Japonska 11. marca 2011, však bolo najsilnejšie, aké si japonská história pamätá.
Autor TASR
Tokio 18. októbra (TASR) - Japonsko je jednou zo seizmicky najaktívnejších oblastí na svete. Zemetrasenia sú v tejto krajine bežné. Zaznamenávajú tu okolo 20 percent zemetrasení vo svete, ktoré majú magnitúdu šesť a viac.
Katastrofálne zemetrasenie, ktoré postihlo severovýchodnú časť Japonska 11. marca 2011, však bolo najsilnejšie, aké si japonská história pamätá, a zároveň jedno z najsilnejších, aké boli kedy na svete zaznamenané.
Malo magnitúdu 9,0 a jeho epicentrum bolo v hĺbke 24 kilometrov a približne 130 kilometrov východne od mesta Sendai v prefektúre Mijagi. Sekundárne otrasy s magnitúdou 5 a viac sa nasledujúci deň opakovali takmer každú hodinu; spolu ich bolo vyše dvoch desiatok. Zemetrasenie otriasalo niekoľko minút aj budovami v hlavnom meste Tokio, takmer 400 kilometrov južne od epicentra.
Otrasy vyvolali vlny cunami vo výške desiatok metrov, a tie spôsobili obrovské škody.
Najviac postihnutými boli prefektúry Mijagi, Iwate a Fukušima. Podľa zistení národnej policajnej agentúry prírodná katastrofa za sebou zanechala v Japonsku okolo 18.500 obetí a 6150 zranených. Cunami v krajine zničili približne 403.000 domov a ďalších budov.
Očití svedkovia hrôzy nakrúcali okamžitú situáciu rôznymi technickými prostriedkami, a tak sa informácie o katastrofe dostali ihneď do všetkých kútov sveta. Vlna strhla vlaky, lode, autá, nákladné vozidlá, zahrávala sa s nimi ako s hračkami.
Pohyby zeme a prívaly vody zničili budovy, mosty, cesty i letiská a vyvolali zosuvy pôdy. Vyradili tiež chladiace systémy jadrovej elektrárne Fukušima, výsledkom bolo roztavenie a prehriatie paliva v troch reaktoroch. Došlo k úniku radiácie do okolia a tisíce ľudí v okruhu 20 kilometrov museli opustiť svoje domovy a pracoviská. Bola to najhoršia jadrová nehoda od výbuchu v atómovej elektrárni v ukrajinskom Černobyli v roku 1986.
Katastrofálne zemetrasenie, ktoré postihlo severovýchodnú časť Japonska 11. marca 2011, však bolo najsilnejšie, aké si japonská história pamätá, a zároveň jedno z najsilnejších, aké boli kedy na svete zaznamenané.
Malo magnitúdu 9,0 a jeho epicentrum bolo v hĺbke 24 kilometrov a približne 130 kilometrov východne od mesta Sendai v prefektúre Mijagi. Sekundárne otrasy s magnitúdou 5 a viac sa nasledujúci deň opakovali takmer každú hodinu; spolu ich bolo vyše dvoch desiatok. Zemetrasenie otriasalo niekoľko minút aj budovami v hlavnom meste Tokio, takmer 400 kilometrov južne od epicentra.
Otrasy vyvolali vlny cunami vo výške desiatok metrov, a tie spôsobili obrovské škody.
Najviac postihnutými boli prefektúry Mijagi, Iwate a Fukušima. Podľa zistení národnej policajnej agentúry prírodná katastrofa za sebou zanechala v Japonsku okolo 18.500 obetí a 6150 zranených. Cunami v krajine zničili približne 403.000 domov a ďalších budov.
Očití svedkovia hrôzy nakrúcali okamžitú situáciu rôznymi technickými prostriedkami, a tak sa informácie o katastrofe dostali ihneď do všetkých kútov sveta. Vlna strhla vlaky, lode, autá, nákladné vozidlá, zahrávala sa s nimi ako s hračkami.
Pohyby zeme a prívaly vody zničili budovy, mosty, cesty i letiská a vyvolali zosuvy pôdy. Vyradili tiež chladiace systémy jadrovej elektrárne Fukušima, výsledkom bolo roztavenie a prehriatie paliva v troch reaktoroch. Došlo k úniku radiácie do okolia a tisíce ľudí v okruhu 20 kilometrov museli opustiť svoje domovy a pracoviská. Bola to najhoršia jadrová nehoda od výbuchu v atómovej elektrárni v ukrajinskom Černobyli v roku 1986.
