Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na tradičnom spomienkovom podujatí v hirošimskom Parku mieru si tisíce účastníkov pripomenulo tento okamih o 08.15 h miestneho času minútou ticha.
Autor TASR
Tokio/Hirošima 6. augusta (TASR) - Obyvatelia Japonska si v pondelok pripomenuli 73. výročie zhodenia atómovej bomby na mesto Hirošima.
Na tradičnom spomienkovom podujatí v hirošimskom Parku mieru si tisíce účastníkov pripomenulo tento okamih o 08.15 h miestneho času minútou ticha.
Starosta Hirošimy Kazumi Macui vo svojom príhovore vyzval podľa televízie NHK svoju krajinu, aby prevzala vedúcu úlohu v globálnom úsilí "vytvoriť svet bez jadrových zbraní prostredníctvom dialógu a spolupráce". Upozornil, že niektoré krajiny hlásajú egocentrický nacionalizmus a modernizujú svoj jadrový arzenál, čím obnovujú napätie z éry studenej vojny. Tieto štáty sa usilujú o zachovanie medzinárodného poriadku tým, že vytvárajú obavy v konkurenčných krajinách. Takýto prístup k zaručeniu dlhodobej bezpečnosti je podľa neho vo svojej podstate nestabilný a veľmi nebezpečný.
Jadrové mocnosti ako USA a Rusko, ale aj krajiny ako Japonsko a iné, ktoré sa spoliehajú na jadrovú ochranu, nepodpísali zmluvu o zákaze jadrových zbraní. Podľa japonských predstaviteľov by to mohlo prehĺbiť rozpor medzi krajinami s jadrovým arzenálom a bez neho.
Japonský premiér Šinzó Abe v tejto súvislosti povedal, že jeho krajina chce byť mostom medzi týmito dvoma stranami. "Zaviazali sme sa k trom zásadám, podľa ktorých na našom území nevyrábame, nevlastníme a nepovoľujeme jadrové zbrane," vyhlásil Abe na podujatí v Hirošime.
Na tohtoročnej spomienke sa zúčastnili zástupcovia z 85 krajín sveta a tí, ktorí prežili bombardovanie, označovaní termínom hibakuša. Na pamätníku bol umiestnený zoznam 314.118 obetí, obsahujúci aj mená 5393 ľudí, ktorí zomreli v uplynulom roku.
Dňa 6. augusta 1945 o 08.15 h miestneho času nad Hirošimou, prístavným mestom na ostrove Honšu, americké bombardovacie lietadlo B-29 Enola Gay zhodilo na centrum mesta z výšky desiatich kilometrov jadrovú nálož na padáku. Nasledoval oslepujúci záblesk a rozľahol sa výbuch prvej atómovej bomby nazvanej Little Boy (Chlapček), zloženej z uránu U-235 s hmotnosťou štyri tony, dĺžkou päť metrov a silou 20.000 ton TNT.
Nad mestom sa zdvihol oblak zeme, prachu a dymu. Výbuch zničil dve tretiny mesta; v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli postavené z betónu. Bezprostredne zahynulo 70.000-80.000 ľudí a vyše 100.000 utrpelo ťažké zranenia. Na následky ožiarenia neskôr zomreli desaťtisíce ľudí a postihnutou ostala ďalšia generácia.
Japonsko niekoľko dní po zhodení druhej atómovej bomby na Nagasaki (9. augusta) kapitulovalo. Tým sa skončila druhá svetová vojna v Ázii.
Na mieste epicentra výbuchu, Ústrednom námestí v Parku mieru, vybudovali v rokoch 1949-56 pamätný komplex podľa návrhu architekta Kenzóa Tanga. Od roku 1955 sa v Hirošime a Nagasaki každoročne konajú medzinárodné konferencie za zákaz atómových a vodíkových zbraní.
Na tradičnom spomienkovom podujatí v hirošimskom Parku mieru si tisíce účastníkov pripomenulo tento okamih o 08.15 h miestneho času minútou ticha.
Starosta Hirošimy Kazumi Macui vo svojom príhovore vyzval podľa televízie NHK svoju krajinu, aby prevzala vedúcu úlohu v globálnom úsilí "vytvoriť svet bez jadrových zbraní prostredníctvom dialógu a spolupráce". Upozornil, že niektoré krajiny hlásajú egocentrický nacionalizmus a modernizujú svoj jadrový arzenál, čím obnovujú napätie z éry studenej vojny. Tieto štáty sa usilujú o zachovanie medzinárodného poriadku tým, že vytvárajú obavy v konkurenčných krajinách. Takýto prístup k zaručeniu dlhodobej bezpečnosti je podľa neho vo svojej podstate nestabilný a veľmi nebezpečný.
Jadrové mocnosti ako USA a Rusko, ale aj krajiny ako Japonsko a iné, ktoré sa spoliehajú na jadrovú ochranu, nepodpísali zmluvu o zákaze jadrových zbraní. Podľa japonských predstaviteľov by to mohlo prehĺbiť rozpor medzi krajinami s jadrovým arzenálom a bez neho.
Japonský premiér Šinzó Abe v tejto súvislosti povedal, že jeho krajina chce byť mostom medzi týmito dvoma stranami. "Zaviazali sme sa k trom zásadám, podľa ktorých na našom území nevyrábame, nevlastníme a nepovoľujeme jadrové zbrane," vyhlásil Abe na podujatí v Hirošime.
Na tohtoročnej spomienke sa zúčastnili zástupcovia z 85 krajín sveta a tí, ktorí prežili bombardovanie, označovaní termínom hibakuša. Na pamätníku bol umiestnený zoznam 314.118 obetí, obsahujúci aj mená 5393 ľudí, ktorí zomreli v uplynulom roku.
Dňa 6. augusta 1945 o 08.15 h miestneho času nad Hirošimou, prístavným mestom na ostrove Honšu, americké bombardovacie lietadlo B-29 Enola Gay zhodilo na centrum mesta z výšky desiatich kilometrov jadrovú nálož na padáku. Nasledoval oslepujúci záblesk a rozľahol sa výbuch prvej atómovej bomby nazvanej Little Boy (Chlapček), zloženej z uránu U-235 s hmotnosťou štyri tony, dĺžkou päť metrov a silou 20.000 ton TNT.
Nad mestom sa zdvihol oblak zeme, prachu a dymu. Výbuch zničil dve tretiny mesta; v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli postavené z betónu. Bezprostredne zahynulo 70.000-80.000 ľudí a vyše 100.000 utrpelo ťažké zranenia. Na následky ožiarenia neskôr zomreli desaťtisíce ľudí a postihnutou ostala ďalšia generácia.
Japonsko niekoľko dní po zhodení druhej atómovej bomby na Nagasaki (9. augusta) kapitulovalo. Tým sa skončila druhá svetová vojna v Ázii.
Na mieste epicentra výbuchu, Ústrednom námestí v Parku mieru, vybudovali v rokoch 1949-56 pamätný komplex podľa návrhu architekta Kenzóa Tanga. Od roku 1955 sa v Hirošime a Nagasaki každoročne konajú medzinárodné konferencie za zákaz atómových a vodíkových zbraní.
