Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tento postoj vyvolalo zaradenie dokumentov o nankinskom masakre z roku 1937 do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Autor TASR
Tokio 13. októbra (TASR) - Japonsko dnes potvrdilo, že by mohlo prestať posielať svoje príspevky Organizácii Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO). Tento postoj vyvolalo zaradenie dokumentov o nankinskom masakre z roku 1937 do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, pričom sa tak stalo jednostranne, len z iniciatívy Číny.
Japonská vláda dnes spresnila, že skúma rôzne možnosti, ako na túto kauzu reagovať. Medzi nimi je aj zastavenie finančných príspevkov pre UNESCO, uviedol na brífingu v Tokiu hovorca vlády Jošihide Suga. Dodal, že Japonsko sa tiež chce domáhať reformy UNESCO.
Predtým japonské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo hlbokú ľútosť nad tým, že Čínou predložené dokumenty z roku 1937 boli zaradené na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, a to bez ohľadu na protesty japonskej vlády. Tá okrem iného pochybuje o ich pravosti a hodnovernosti. Tvrdí tiež, že proces rozhodovania nebol transparentný a namieta, že japonská delegácia pri UNESCO nemala prístup k Čínou predloženej dokumentácii.
Udalosti z Nankingu z decembra 1937 sa považujú za jedno z najtragickejších období japonskej okupácie Číny. Podľa čínskych údajov počas približne 40 dní japonskí vojaci v meste zlikvidovali okolo 300.000 ľudí; zabíjanie sa vyznačovalo mimoriadnou krutosťou a tisíce žien boli znásilnené a potom zabité.
Tokio nepopiera masovú vraždu civilistov, aj keď niektorí japonskí historici a politici tragické udalosti spochybňujú a označujú za falzifikáciu dejín, zneužívanú na vyvíjanie politického nátlaku na Japonsko. Oficiálne miesta priznávajú, že k masovej vražde došlo, s Čínou sa však rozchádzajú v názore na počet jej obetí - pohybuje sa od 40.000 do 300.000.
UNESCO pravidelne dopĺňa zoznamy svetového kultúrneho dedičstva, kam sa dostávajú kultúrne a historické unikáty s cieľom zachovať ich pre budúce generácie. Nezriedka sa však stáva, že žiadosť o zápis do zoznamu narazí na spor dvoch či viacerých krajín, ktoré daný fenomén pertraktujú odlišným spôsobom. Tieto spory sa zvyčajne riešia rokovaniami v záujme dosiahnutia prijateľnej formulácie o danom prvku kultúrneho dedičstva.
Podľa japonského ministerstva zahraničných vecí Japonsko vlani prispelo do rozpočtu UNESCO sumou 31 miliónov dolárov. Okrem toho založilo alebo podporuje aj mnohé nadácie a fondy na ochranu svetového dedičstva a rozvoj kultúry.
Japonská vláda dnes spresnila, že skúma rôzne možnosti, ako na túto kauzu reagovať. Medzi nimi je aj zastavenie finančných príspevkov pre UNESCO, uviedol na brífingu v Tokiu hovorca vlády Jošihide Suga. Dodal, že Japonsko sa tiež chce domáhať reformy UNESCO.
Predtým japonské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo hlbokú ľútosť nad tým, že Čínou predložené dokumenty z roku 1937 boli zaradené na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, a to bez ohľadu na protesty japonskej vlády. Tá okrem iného pochybuje o ich pravosti a hodnovernosti. Tvrdí tiež, že proces rozhodovania nebol transparentný a namieta, že japonská delegácia pri UNESCO nemala prístup k Čínou predloženej dokumentácii.
Udalosti z Nankingu z decembra 1937 sa považujú za jedno z najtragickejších období japonskej okupácie Číny. Podľa čínskych údajov počas približne 40 dní japonskí vojaci v meste zlikvidovali okolo 300.000 ľudí; zabíjanie sa vyznačovalo mimoriadnou krutosťou a tisíce žien boli znásilnené a potom zabité.
Tokio nepopiera masovú vraždu civilistov, aj keď niektorí japonskí historici a politici tragické udalosti spochybňujú a označujú za falzifikáciu dejín, zneužívanú na vyvíjanie politického nátlaku na Japonsko. Oficiálne miesta priznávajú, že k masovej vražde došlo, s Čínou sa však rozchádzajú v názore na počet jej obetí - pohybuje sa od 40.000 do 300.000.
UNESCO pravidelne dopĺňa zoznamy svetového kultúrneho dedičstva, kam sa dostávajú kultúrne a historické unikáty s cieľom zachovať ich pre budúce generácie. Nezriedka sa však stáva, že žiadosť o zápis do zoznamu narazí na spor dvoch či viacerých krajín, ktoré daný fenomén pertraktujú odlišným spôsobom. Tieto spory sa zvyčajne riešia rokovaniami v záujme dosiahnutia prijateľnej formulácie o danom prvku kultúrneho dedičstva.
Podľa japonského ministerstva zahraničných vecí Japonsko vlani prispelo do rozpočtu UNESCO sumou 31 miliónov dolárov. Okrem toho založilo alebo podporuje aj mnohé nadácie a fondy na ochranu svetového dedičstva a rozvoj kultúry.
