Išlo by o zásadnú zmenu oproti súčasnému 40-ročnému limitu s možným jednorazovým predĺžením až na 20 rokov.
Autor TASR
Tokio 21. novembra (TASR) - Japonský úrad pre jadrový dozor zvažuje revíziu systému hodnotenia bezpečnosti jadrových zariadení, ktorá by umožnila prevádzku ich reaktorov aj po dosiahnutí 60-ročného limitu. Tento zámer však vyvolal zmiešané reakcie japonskej verejnosti, konštatovala agentúra AP, ktorej správu prevzala agentúra TASR.
AP vysvetlila, že príslušná komisia úradu pre jadrový dozor na žiadosť ministerstva hospodárstva a priemyslu vypracovala plán na zrušenie 60-ročného limitu na prevádzku atómových reaktorov.
Túto prax chce nahradiť systémom, v ktorom by sa po 30 rokoch prevádzky reaktora prehodnocovalo povolenie na jeho ďalšiu činnosť každých desať rokov.
Išlo by o zásadnú zmenu oproti súčasnému 40-ročnému limitu s možným jednorazovým predĺžením až na 20 rokov.
Toto pravidlo bolo pritom prijaté v rámci nových bezpečnostných noriem schválených po katastrofe jadrovej elektrárne Fukušima v roku 2011.
Nový návrh plánu ešte musí byť oficiálne schválený, poznamenala AP.
Komisár úradu pre jadrový dozor Šinsuke Jamanaka poprel kritiku časti verejnosti, že ním vedený dozorný orgán podľahol tlaku vlády snažiacej sa o predĺženie prevádzkovej životnosti reaktorov.
Jamanaka vo svojej reakcii takýto lobing vylúčil a zdôraznil, že jeho úrad nemá "v úmysle robiť žiadne kompromisy" pri svojich prísnych bezpečnostných kontrolách.
Spresnil, že jeho agentúra zmenu neiniciovala, reagovala len na žiadosť vlády s cieľom zaistiť bezpečnosť atómových reaktorov.
Japonský premiér Fumio Kišida v auguste povedal, že Japonsko musí zvážiť všetky možnosti svojho sektoru energetiky - vrátane jadrovej -, aby podporilo svoju "zelenú transformáciu", ktorej cieľom je obmedziť emisie skleníkových plynov a zabezpečiť stabilné dodávky energie. Japonsko sa zaviazalo dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.
Agentúra AP podotkla, že obavy o bezpečnosť zariadení využívajúcich atómovú energiu v Japonsku prudko vzrástli po katastrofe vo Fukušime. Tamojšia vláda však presadzuje návrat k jadrovej energii, a to v dôsledku obáv z nedostatku energonosičov po invázii ruskej armády na Ukrajinu a pre globálny tlak na zníženie skleníkových plynov.
V rámci posunu svojej vlády smerom k väčšiemu využívaniu jadrovej energie premiér Kišida požiadal vládny dozorný úrad, aby do konca tohto roka rozhodol o návrhu na vývoj a výstavbu nových inovatívnych reaktorov, ako sú malé modulárne jadrové reaktory. Zároveň sa obrátil na predstaviteľov tejto časti energetického sektoru a expertov, aby zvážili možnosti predĺženia prevádzkovej životnosti starnúcich reaktorov.
AP vysvetlila, že príslušná komisia úradu pre jadrový dozor na žiadosť ministerstva hospodárstva a priemyslu vypracovala plán na zrušenie 60-ročného limitu na prevádzku atómových reaktorov.
Túto prax chce nahradiť systémom, v ktorom by sa po 30 rokoch prevádzky reaktora prehodnocovalo povolenie na jeho ďalšiu činnosť každých desať rokov.
Išlo by o zásadnú zmenu oproti súčasnému 40-ročnému limitu s možným jednorazovým predĺžením až na 20 rokov.
Toto pravidlo bolo pritom prijaté v rámci nových bezpečnostných noriem schválených po katastrofe jadrovej elektrárne Fukušima v roku 2011.
Nový návrh plánu ešte musí byť oficiálne schválený, poznamenala AP.
Komisár úradu pre jadrový dozor Šinsuke Jamanaka poprel kritiku časti verejnosti, že ním vedený dozorný orgán podľahol tlaku vlády snažiacej sa o predĺženie prevádzkovej životnosti reaktorov.
Jamanaka vo svojej reakcii takýto lobing vylúčil a zdôraznil, že jeho úrad nemá "v úmysle robiť žiadne kompromisy" pri svojich prísnych bezpečnostných kontrolách.
Spresnil, že jeho agentúra zmenu neiniciovala, reagovala len na žiadosť vlády s cieľom zaistiť bezpečnosť atómových reaktorov.
Japonský premiér Fumio Kišida v auguste povedal, že Japonsko musí zvážiť všetky možnosti svojho sektoru energetiky - vrátane jadrovej -, aby podporilo svoju "zelenú transformáciu", ktorej cieľom je obmedziť emisie skleníkových plynov a zabezpečiť stabilné dodávky energie. Japonsko sa zaviazalo dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.
Agentúra AP podotkla, že obavy o bezpečnosť zariadení využívajúcich atómovú energiu v Japonsku prudko vzrástli po katastrofe vo Fukušime. Tamojšia vláda však presadzuje návrat k jadrovej energii, a to v dôsledku obáv z nedostatku energonosičov po invázii ruskej armády na Ukrajinu a pre globálny tlak na zníženie skleníkových plynov.
V rámci posunu svojej vlády smerom k väčšiemu využívaniu jadrovej energie premiér Kišida požiadal vládny dozorný úrad, aby do konca tohto roka rozhodol o návrhu na vývoj a výstavbu nových inovatívnych reaktorov, ako sú malé modulárne jadrové reaktory. Zároveň sa obrátil na predstaviteľov tejto časti energetického sektoru a expertov, aby zvážili možnosti predĺženia prevádzkovej životnosti starnúcich reaktorov.