Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 17. november 2024Meniny má Klaudia
< sekcia Zahraničie

Japonský premiér si chce dohodnúť aj ďalšiu schôdzku s Putinom

Japonský premiér Šinzó Abe, archívna snímka. Foto: TASR/AP

Japonská vláda chce pri nárokoch na Šikotanu a Habomajských ostrovov argumentovať sovietsko-japonskou deklaráciou z roku 1956, ktorá mala byť základom pre uzavretie mierovej zmluvy medzi oboma štátmi.

Tokio 21. januára (TASR) - Japonský premiér Šinzó Abe zvažuje variant uzavretia mierovej zmluvy s Ruskom za podmienky, že Japonsku zostanú ostrov Šikotan a Habomajské ostrovy. S odvolaním sa na agentúru Kjódó o tom v pondelok informovala agentúra TASS.

Nároky Japonska na dva ďalšie sporné ostrovy v južnej časti Kurilských ostrovov - Iturup a Kunašir -, ktoré tvoria 93 percent z celého územia tzv. Severných teritórií, sú podľa japonskej agentúry Kjódó nerealistické.

Japonská vláda chce pri nárokoch na Šikotanu a Habomajských ostrovov argumentovať sovietsko-japonskou deklaráciou z roku 1956, ktorá mala byť základom pre uzavretie mierovej zmluvy medzi oboma štátmi.

Agentúrna správa o postoji japonskej vlády sa objavila deň predtým, ako Abe pricestuje do Ruska, kde sa stretne s prezidentom Vladimirom Putinom. Predpokladá sa, že jednou z hlavných tém rokovaní bude aj územný spor oboch štátov.

TASS súčasne informoval, že Abe sa chce s Putinom dohodnúť na ďalšom stretnutí, ktoré by sa malo konať na jar tohto roku.

Putin a Abe sa vlani v novembri dohodli na zintenzívnení rokovaní o mierovej zmluve na základe spoločného vyhlásenia z roku 1956.

Minulý týždeň do Moskvy zavítal japonský minister zahraničných vecí Taró Kóno, ktorý rokoval so svojím ruským kolegom Sergejom Lavrovom. Lavrov vtedy uviedol, že Rusko je pripravené na podpísanie mierovej zmluvy s Japonskom len v tom prípade, ak Japonsko uzná v plnej miere výsledky druhej svetovej vojny - vrátane suverenity Ruska na južnou časťou kurilských ostrovov.

V nedeľu sa v Moskve i niekoľkých ďalších mestách Ruska konali zhromaždenia proti možnému odovzdaniu časti Kurilských ostrovov Japonsku. Zvolalo ich niekoľko organizácií, ktoré sa označili za "vlastenecké". V ruskej metropole na zhromaždenie prišlo okolo 1000 ľudí, ktorí poukazovali na neprípustnosť odovzdania Kurilských ostrovov Japonsku a žiadali v tejto záležitosti vypísanie referenda.