Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hlasovanie o premiérovi po prvýkrát za posledných 30 rokov vyústilo do druhého kola, keďže žiadny z kandidátov nezískal v prvom kole väčšinovú podporu.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Tokio 11. novembra (TASR) - Šigeru Išiba ostane naďalej japonským premiérom. Rozhodli o tom v pondelok v druhom kole volieb s 211 hlasmi poslanci dolnej komory parlamentu. TASR informuje podľa agentúr Reuters a AFP.
Jeho vyzývateľ z hlavnej opozičnej Ústavno-demokratickej strany Japonska (CDPJ) Jošihika Nodu získal 160 hlasov v 465-člennej dolnej komore parlamentu. Osemdesiatštyri poslancov volilo iných politikov.
Hlasovanie o premiérovi po prvýkrát za posledných 30 rokov vyústilo do druhého kola, keďže žiadny z kandidátov nezískal v prvom kole väčšinovú podporu.
Šesťdesiatsedemročný Išiba sa ujal funkcie začiatkom októbra. Vyhlásil predčasné voľby s cieľom posilniť svoj mandát lídra vládnucej Liberálno-demokratickej strany (LDP).
Namiesto toho voliči, nespokojní s infláciou a škandálom s finančnými prostriedkami, čo prispelo k odstaveniu jeho predchodcu Fumia Kišidu, sa od LDP odklonili a strana vo voľbách dosiahla najhorší výsledok od roku 2009. To by mohlo spôsobiť politickú patovú situáciu v parlamente.
Hoci konzervatívna LDP a jej menší koaličný partner Demokratická strana pre ľudí (DPP) stratili v predčasných voľbách väčšinu, zostávajú najväčším blokom v dolnej komore parlamentu.
V zahraničnej politike by mohlo Išibovi skomplikovať situáciu víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách. Medzi riziká patria potenciálne nové obchodné clá v USA a požiadavky na zvýšenie výdavkov na obranu Japonska, ktoré sa už desaťročia spolieha na americkú vojenskú techniku.
Demokratická pokroková strana (DPP) v rozhovoroch s LDP požiadala o zníženie daní a dotácií na energie, ktoré by podľa ekonómov výrazne znížili daňové príjmy vlády.
Okrem týchto chúlostivých rokovaní musí Išiba bojovať aj s nespokojnosťou vo svojej strane, ktorá vo voľbách 27. októbra prišla o desiatky kresiel - vrátane ministrov.
Analytici uviedli, že prípadné nové clá USA na čínsky a japonský tovar môžu podporiť infláciu, zatiaľ čo Trumpova administratíva môže požadovať od Japonska, aby zvýšilo svoje výdavky na obranu, alebo tlačiť japonské firmy, aby rozšírili svoje továrne v USA.
Jeho vyzývateľ z hlavnej opozičnej Ústavno-demokratickej strany Japonska (CDPJ) Jošihika Nodu získal 160 hlasov v 465-člennej dolnej komore parlamentu. Osemdesiatštyri poslancov volilo iných politikov.
Hlasovanie o premiérovi po prvýkrát za posledných 30 rokov vyústilo do druhého kola, keďže žiadny z kandidátov nezískal v prvom kole väčšinovú podporu.
Šesťdesiatsedemročný Išiba sa ujal funkcie začiatkom októbra. Vyhlásil predčasné voľby s cieľom posilniť svoj mandát lídra vládnucej Liberálno-demokratickej strany (LDP).
Namiesto toho voliči, nespokojní s infláciou a škandálom s finančnými prostriedkami, čo prispelo k odstaveniu jeho predchodcu Fumia Kišidu, sa od LDP odklonili a strana vo voľbách dosiahla najhorší výsledok od roku 2009. To by mohlo spôsobiť politickú patovú situáciu v parlamente.
Hoci konzervatívna LDP a jej menší koaličný partner Demokratická strana pre ľudí (DPP) stratili v predčasných voľbách väčšinu, zostávajú najväčším blokom v dolnej komore parlamentu.
V zahraničnej politike by mohlo Išibovi skomplikovať situáciu víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách. Medzi riziká patria potenciálne nové obchodné clá v USA a požiadavky na zvýšenie výdavkov na obranu Japonska, ktoré sa už desaťročia spolieha na americkú vojenskú techniku.
Demokratická pokroková strana (DPP) v rozhovoroch s LDP požiadala o zníženie daní a dotácií na energie, ktoré by podľa ekonómov výrazne znížili daňové príjmy vlády.
Okrem týchto chúlostivých rokovaní musí Išiba bojovať aj s nespokojnosťou vo svojej strane, ktorá vo voľbách 27. októbra prišla o desiatky kresiel - vrátane ministrov.
Analytici uviedli, že prípadné nové clá USA na čínsky a japonský tovar môžu podporiť infláciu, zatiaľ čo Trumpova administratíva môže požadovať od Japonska, aby zvýšilo svoje výdavky na obranu, alebo tlačiť japonské firmy, aby rozšírili svoje továrne v USA.
