Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Desmond Tutu dostal v roku 1984 Nobelovu cenu za mier za svoj odpor voči politike apartheidu.
Autor TASR
,aktualizované Johannesburg 26. decembra (TASR) - Vo veku 90 rokov zomrel v nedeľu juhoafrický duchovný, známy bojovník proti apartheidu a laureát Nobelovej ceny za mier Desmond Tutu. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP s odvolaním sa prezidenta Juhoafrickej republiky (JAR) Cyrila Ramaphosu.
"Odchod emeritného arcibiskupa Desmonda Tutu je ďalšou kapitolou smútenia pri lúčení nášho národa s generáciou vynikajúcich Juhoafričanov, ktorí nám odkázali oslobodenú Južnú Afriku," povedal Ramaphosa.
Desmond Tutu dostal v roku 1984 Nobelovu cenu za mier za svoj odpor voči politike apartheidu. Aj po skončení rasistického režimu Tutu dôsledne bojoval za spravodlivosť a podporoval mier a zmierenie. Z verejného života sa stiahol v roku 2010.
Desmond Tutu sa narodil 7. októbra 1931 v juhoafrickom meste Klerksdorp v rodine učiteľa v misijných školách, v ktorých tiež získal základné vzdelanie. Od 12 rokov žil v najväčšom meste Juhoafrickej republiky v Johannesburgu. Pôvodne chcel byť lekár, no pre nedostatok peňazí neštudoval medicínu, ale nasledoval príklad otca. Za učiteľa vyštudoval na Pretoria Bantu Normal College a ako učiteľ anglického jazyka a histórie pôsobil na stredných školách v Madibane a Krugersdorpe.
Kariéru učiteľa ukončil v roku 1957 aj pre prevládajúcu rasovú segregáciu. Ešte v tom istom roku začal študovať na teologickej škole sv. Petra v Johannesburgu. Za anglikánskeho kňaza ho vysvätili v roku 1961. O rok neskôr študoval teológiu na londýnskej King's College London, kde v roku 1966 nadobudol magisterský titul.
Po návrate z Londýna vyučoval teológiu na univerzitách v Botswane a Lesothe. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia pôsobil aj na poste riaditeľa Fondu teologického vzdelávania pre Afriku a v rokoch 1972 - 1975 bol zástupcom generálneho tajomníka Svetovej rady cirkví. V roku 1975 sa stal prvým dekanom čiernej pleti v katedrále Panny Márie v Johannesburgu. O rok neskôr odišiel do Lesotha, kde do roku 1978 pôsobil ako biskup anglikánskej cirkvi. V roku 1978 sa stal generálnym tajomníkom Juhoafrickej rady cirkví a neskôr aj biskupom v Johannesburgu.
V tej dobe už patril k popredným odporcom apartheidu v JAR, proti rasovej segregácii presadzovanej bielou menšinou však protestoval nenásilne. Z pozície svojich vysokých cirkevných funkcií naliehal aj na západné demokratické krajiny, aby proti vláde JAR uplatňovali hospodárske sankcie.
Za nezlomný, ale predovšetkým nenásilný odpor voči apartheidu, dostal Desmond Tutu v roku 1984 Nobelovu cenu za mier. V roku 1986 sa stal prvým černošským anglikánskym arcibiskupom v juhoafrickom Kapskom Meste a tento post aktívne zastával do roku 1996.
Nobelovu cenu za mier po Tutuovi dostal v roku 1993 aj ďalší aktívny bojovník proti juhoafrickému apartheidu vodca Afrického národného kongresu Nelson Mandela spoločne s vtedajším juhoafrickým prezidentom Frederikom de Klerkom. Práve Mandela, už ako prezident JAR, vymenoval v roku 1994 arcibiskupa Tutua za predsedu Komisie pre pravdu a zmierenie, ktorá prešetrovala porušovanie ľudských práv v období apartheidu.
Desmond Tutu, ktorý 7. októbra oslávil deväťdesiatku, upozorňoval aj na problémy chudoby, šírenie choroby AIDS v Afrike, alebo sa zasadzoval za zákaz lovu veľrýb. Pre dlhotrvajúce zdravotné problémy sa stiahol z verejného života. Ešte v roku 2021 však vyzval prostredníctvom svojej nadácie, aby chudobné krajiny mali lepší prístup k vakcínam, liekom a testom na ochorenie COVID-19.
"Odchod emeritného arcibiskupa Desmonda Tutu je ďalšou kapitolou smútenia pri lúčení nášho národa s generáciou vynikajúcich Juhoafričanov, ktorí nám odkázali oslobodenú Južnú Afriku," povedal Ramaphosa.
Desmond Tutu dostal v roku 1984 Nobelovu cenu za mier za svoj odpor voči politike apartheidu. Aj po skončení rasistického režimu Tutu dôsledne bojoval za spravodlivosť a podporoval mier a zmierenie. Z verejného života sa stiahol v roku 2010.
Profil juhoafrického emeritného arcibiskupa Desmonda Tutu
Desmond Tutu sa narodil 7. októbra 1931 v juhoafrickom meste Klerksdorp v rodine učiteľa v misijných školách, v ktorých tiež získal základné vzdelanie. Od 12 rokov žil v najväčšom meste Juhoafrickej republiky v Johannesburgu. Pôvodne chcel byť lekár, no pre nedostatok peňazí neštudoval medicínu, ale nasledoval príklad otca. Za učiteľa vyštudoval na Pretoria Bantu Normal College a ako učiteľ anglického jazyka a histórie pôsobil na stredných školách v Madibane a Krugersdorpe.
Kariéru učiteľa ukončil v roku 1957 aj pre prevládajúcu rasovú segregáciu. Ešte v tom istom roku začal študovať na teologickej škole sv. Petra v Johannesburgu. Za anglikánskeho kňaza ho vysvätili v roku 1961. O rok neskôr študoval teológiu na londýnskej King's College London, kde v roku 1966 nadobudol magisterský titul.
Po návrate z Londýna vyučoval teológiu na univerzitách v Botswane a Lesothe. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia pôsobil aj na poste riaditeľa Fondu teologického vzdelávania pre Afriku a v rokoch 1972 - 1975 bol zástupcom generálneho tajomníka Svetovej rady cirkví. V roku 1975 sa stal prvým dekanom čiernej pleti v katedrále Panny Márie v Johannesburgu. O rok neskôr odišiel do Lesotha, kde do roku 1978 pôsobil ako biskup anglikánskej cirkvi. V roku 1978 sa stal generálnym tajomníkom Juhoafrickej rady cirkví a neskôr aj biskupom v Johannesburgu.
V tej dobe už patril k popredným odporcom apartheidu v JAR, proti rasovej segregácii presadzovanej bielou menšinou však protestoval nenásilne. Z pozície svojich vysokých cirkevných funkcií naliehal aj na západné demokratické krajiny, aby proti vláde JAR uplatňovali hospodárske sankcie.
Za nezlomný, ale predovšetkým nenásilný odpor voči apartheidu, dostal Desmond Tutu v roku 1984 Nobelovu cenu za mier. V roku 1986 sa stal prvým černošským anglikánskym arcibiskupom v juhoafrickom Kapskom Meste a tento post aktívne zastával do roku 1996.
Nobelovu cenu za mier po Tutuovi dostal v roku 1993 aj ďalší aktívny bojovník proti juhoafrickému apartheidu vodca Afrického národného kongresu Nelson Mandela spoločne s vtedajším juhoafrickým prezidentom Frederikom de Klerkom. Práve Mandela, už ako prezident JAR, vymenoval v roku 1994 arcibiskupa Tutua za predsedu Komisie pre pravdu a zmierenie, ktorá prešetrovala porušovanie ľudských práv v období apartheidu.
Desmond Tutu, ktorý 7. októbra oslávil deväťdesiatku, upozorňoval aj na problémy chudoby, šírenie choroby AIDS v Afrike, alebo sa zasadzoval za zákaz lovu veľrýb. Pre dlhotrvajúce zdravotné problémy sa stiahol z verejného života. Ešte v roku 2021 však vyzval prostredníctvom svojej nadácie, aby chudobné krajiny mali lepší prístup k vakcínam, liekom a testom na ochorenie COVID-19.
