Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Občianska vojna v Jemene sa začala v roku 2014, keď šiitskí povstalci, ktorých podporuje Irán, dobyli hlavné mesto Saná.
Autor TASR
Saná 1. júna (TASR) - Humanitárne organizácie v Jemene urgentne žiadajú o financovanie, aby mohli v tejto krajine, kde už šiesty rok prebieha vojna, podporiť miestne projekty. Niektoré z nich boli aj napriek tomu, že Jemen hlási stále nové prípady nákazy koronavírusu, nútené zastaviť svoju činnosť. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na konkrétne organizácie.
Až 75 percent programov OSN muselo skončiť alebo výrazne obmedziť fungovanie. Svetový potravinový program (WFP) zredukoval v Jemene výdaj potravín o polovicu. Zdravotnícke služby financované Organizáciou Spojených národov obmedzili fungovanie v 189-tich z 369 nemocníc.
Do augusta 2020 bude Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) musieť zastaviť peňažnú pomoc pre viac ako 50.000 vysídlených rodín. UNHCR ukončí partnerstvo s desiatkami jemenských mimovládnych organizácií a až 1500 miestnych obyvateľov stratí prácu.
Znížené financovanie zapríčinilo niekoľko faktorov, jedným z hlavných je však obmedzenie zo strany šiitských povstalcov - húsíov -, ktorí kontrolujú hlavné mesto Saná i ďalšie územia.
Húsíovia čelia kritike aj za zatajovanie informácií o počte prípadov nákazy a úmrtí na COVID-19, pričom proti jeho šíreniu nezaviedli nijaké preventívne opatrenia.
Medzinárodne uznávaná jemenská vláda doposiaľ oznámila 283 prípadov nákazy novým koronavírusom a 85 úmrtí. Húsíovia nahlásili štyri prípady vrátane jedného úmrtia.
Podľa humanitárnej organizácie Medzinárodný záchranný výbor (IRC) testuje Jemen len 31 ľudí na milión obyvateľov. Tento počet testov je jedným z najnižších na svete.
Občianska vojna v Jemene sa začala v roku 2014, keď šiitskí povstalci, ktorých podporuje Irán, dobyli hlavné mesto Saná.
Vojna medzi vzbúrencami a vojakmi vernými jemenskému prezidentovi Abdovi Hádímu sa vystupňovala v roku 2015, keď hlava štátu ušla do saudskoarabského exilu a vojensky začala v Jemene zasahovať medzinárodná koalícia pod velením Saudskej Arábie. Tá bojuje za to, aby sa k moci opäť dostala legitímna jemenská vláda.
Konflikt si vyžiadal už desaťtisíce mŕtvych, väčšinou civilistov, a medzičasom prerástol do jednej z najhorších humanitárnych kríz súčasnosti. Ľudskoprávne organizácie však varujú, že kríza sa pre danú situáciu môže výrazne zhoršiť.
Až 75 percent programov OSN muselo skončiť alebo výrazne obmedziť fungovanie. Svetový potravinový program (WFP) zredukoval v Jemene výdaj potravín o polovicu. Zdravotnícke služby financované Organizáciou Spojených národov obmedzili fungovanie v 189-tich z 369 nemocníc.
Do augusta 2020 bude Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) musieť zastaviť peňažnú pomoc pre viac ako 50.000 vysídlených rodín. UNHCR ukončí partnerstvo s desiatkami jemenských mimovládnych organizácií a až 1500 miestnych obyvateľov stratí prácu.
Znížené financovanie zapríčinilo niekoľko faktorov, jedným z hlavných je však obmedzenie zo strany šiitských povstalcov - húsíov -, ktorí kontrolujú hlavné mesto Saná i ďalšie územia.
Húsíovia čelia kritike aj za zatajovanie informácií o počte prípadov nákazy a úmrtí na COVID-19, pričom proti jeho šíreniu nezaviedli nijaké preventívne opatrenia.
Medzinárodne uznávaná jemenská vláda doposiaľ oznámila 283 prípadov nákazy novým koronavírusom a 85 úmrtí. Húsíovia nahlásili štyri prípady vrátane jedného úmrtia.
Podľa humanitárnej organizácie Medzinárodný záchranný výbor (IRC) testuje Jemen len 31 ľudí na milión obyvateľov. Tento počet testov je jedným z najnižších na svete.
Občianska vojna v Jemene sa začala v roku 2014, keď šiitskí povstalci, ktorých podporuje Irán, dobyli hlavné mesto Saná.
Vojna medzi vzbúrencami a vojakmi vernými jemenskému prezidentovi Abdovi Hádímu sa vystupňovala v roku 2015, keď hlava štátu ušla do saudskoarabského exilu a vojensky začala v Jemene zasahovať medzinárodná koalícia pod velením Saudskej Arábie. Tá bojuje za to, aby sa k moci opäť dostala legitímna jemenská vláda.
Konflikt si vyžiadal už desaťtisíce mŕtvych, väčšinou civilistov, a medzičasom prerástol do jednej z najhorších humanitárnych kríz súčasnosti. Ľudskoprávne organizácie však varujú, že kríza sa pre danú situáciu môže výrazne zhoršiť.
