Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hosťom Pavla Demeša v relácii Svet Tu a teraz je riaditeľ Sekcie európskych záležitostí švédskeho kancelára Johan Krafft. Témou rozhovoru je priblíženie európskych politík bližšie k ľuďom.
Autor Tablet.TV
Bratislava 4. mája (TABLET.TV) – Jedným z hlavných dôvodov návštevy Johana Kraffta v Bratislave bolo nadchádzajúce predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ. „Druhý dôvod, prečo som prišiel, presahuje slovenské predsedníctvo. Mám v úmysle nadviazať užšie kontakty s mojimi kolegami v Bratislave, aby medzi nami vznikla hlbšia a dlhodobejšia spolupráca, v rámci ktorej budeme spoločne napĺňať program EÚ,“ vyjadril sa generálny riaditeľ Sekcie pre záležitostí EÚ Kancelárie predsedu vlády Švédskeho kráľovstva Johan Krafft.
Podľa neho sú slovenskí štátni úradníci, s ktorými sa stretol, veľmi dobre pripravení na predsedníctvo a poniektorí sa ho už nevedia dočkať. „Som presvedčený, že to bude veľmi úspešné predsedníctvo,“ myslí si Krafft.
Švédske kráľovstvo predsedalo Rade ministrov dva razy. Obe predsedníctva Švédska boli podľa Kraffta takpovediac bezproblémové, pretože nemuseli riešiť komplikované krízové situácie a všetku pozornosť sústredili na bežnú agendu. „Naše prvé predsedníctvo bolo najdôležitejšie a v mnohých ohľadoch rozhodujúce. Vtedy sa totiž naozaj cítite ako členský štát EÚ, pretože získate oveľa hlbšie poznatky o rozhodovacom procese v Bruseli,“ vysvetlil.
S pribúdajúcimi problémami Únie rastie aj nespokojnosť obyvateľov únijnej dvadsaťosmičky s fungovaním spoločenstva. V severskom Švédsku je podľa vyjadrenia Johana Kraffta podpora EÚ pomerne stabilná. „Tá podpora je okolo 50 percent, pričom počas krízy eura klesla na 40 percent a potom opäť stúpla. Znovu však klesla, keď sa objavila utečenecká kríza,“ priblížil Krafft a dodal, že aj napriek problémom, s ktorými sa Únia pasuje, prevláda v krajine široká podpora EÚ. Jedným z dôvodov podľa neho je, že si Švédi uvedomujú nezanedbateľný príspevok zo strany EÚ k riešeniu súčasných problémov, či už sú to klimatické zmeny, význam otvorenej ekonomiky, tvorby ekonomického rastu a bohatstva, ale aj boj proti terorizmu či medzinárodnému zločinu.
Švédsko patrí ku krajinám Únie, ktoré sa nebránia prijať veľký počet utečencov a imigrantov. Podľa vyjadrenia Johana Kraffta vo Švédsku je ešte stále silná podpora prijímania migrantov. Nezanedbateľnú zásluhu na tom má vzdelávací systém. „Nedávno sme analyzovali správu, ktorá bola výsledkom prieskumu verejnej mienky a dokazovala, že poznatky o EÚ medzi občanmi sú veľmi slabé,“ povedal Krafft a doplnil, že nedostatočné vedomosti o európskych politikách majú dokonca aj učitelia či novinári.
Vláda sa na základe tohto prieskumu rozhodla zlepšiť a rozšíriť poznatky o EÚ, pretože „na to, aby mohli občania využívať svoje demokratické práva, musia mať poznatky o fungovaní EÚ“. V tejto súvislosti Krafft informoval, že vláda v Štokholme, v spolupráci s Európskou komisiou a Európskym parlamentom, odštartovala projekt, cieľom ktorého je vzdelávať takzvaných školských vyslancov v otázkach európskych záležitostí.
Na margo prípadného vystúpenia Veľkej Británie z európskeho klubu sa Krafft vyjadril, že švédska vláda „jasne povedala, že si želá, aby Británia zostala v EÚ“.
Sledujte reláciu Svet Tu a teraz s moderátorom Pavlom Demešom.
Podľa neho sú slovenskí štátni úradníci, s ktorými sa stretol, veľmi dobre pripravení na predsedníctvo a poniektorí sa ho už nevedia dočkať. „Som presvedčený, že to bude veľmi úspešné predsedníctvo,“ myslí si Krafft.
Švédske kráľovstvo predsedalo Rade ministrov dva razy. Obe predsedníctva Švédska boli podľa Kraffta takpovediac bezproblémové, pretože nemuseli riešiť komplikované krízové situácie a všetku pozornosť sústredili na bežnú agendu. „Naše prvé predsedníctvo bolo najdôležitejšie a v mnohých ohľadoch rozhodujúce. Vtedy sa totiž naozaj cítite ako členský štát EÚ, pretože získate oveľa hlbšie poznatky o rozhodovacom procese v Bruseli,“ vysvetlil.
S pribúdajúcimi problémami Únie rastie aj nespokojnosť obyvateľov únijnej dvadsaťosmičky s fungovaním spoločenstva. V severskom Švédsku je podľa vyjadrenia Johana Kraffta podpora EÚ pomerne stabilná. „Tá podpora je okolo 50 percent, pričom počas krízy eura klesla na 40 percent a potom opäť stúpla. Znovu však klesla, keď sa objavila utečenecká kríza,“ priblížil Krafft a dodal, že aj napriek problémom, s ktorými sa Únia pasuje, prevláda v krajine široká podpora EÚ. Jedným z dôvodov podľa neho je, že si Švédi uvedomujú nezanedbateľný príspevok zo strany EÚ k riešeniu súčasných problémov, či už sú to klimatické zmeny, význam otvorenej ekonomiky, tvorby ekonomického rastu a bohatstva, ale aj boj proti terorizmu či medzinárodnému zločinu.
Švédsko patrí ku krajinám Únie, ktoré sa nebránia prijať veľký počet utečencov a imigrantov. Podľa vyjadrenia Johana Kraffta vo Švédsku je ešte stále silná podpora prijímania migrantov. Nezanedbateľnú zásluhu na tom má vzdelávací systém. „Nedávno sme analyzovali správu, ktorá bola výsledkom prieskumu verejnej mienky a dokazovala, že poznatky o EÚ medzi občanmi sú veľmi slabé,“ povedal Krafft a doplnil, že nedostatočné vedomosti o európskych politikách majú dokonca aj učitelia či novinári.
Vláda sa na základe tohto prieskumu rozhodla zlepšiť a rozšíriť poznatky o EÚ, pretože „na to, aby mohli občania využívať svoje demokratické práva, musia mať poznatky o fungovaní EÚ“. V tejto súvislosti Krafft informoval, že vláda v Štokholme, v spolupráci s Európskou komisiou a Európskym parlamentom, odštartovala projekt, cieľom ktorého je vzdelávať takzvaných školských vyslancov v otázkach európskych záležitostí.
Na margo prípadného vystúpenia Veľkej Británie z európskeho klubu sa Krafft vyjadril, že švédska vláda „jasne povedala, že si želá, aby Británia zostala v EÚ“.
Sledujte reláciu Svet Tu a teraz s moderátorom Pavlom Demešom.
