Tento proces však musia zabezpečovať dohody medzi EÚ a krajinami pôvodu migrantov.
Autor TASR
Brusel 5. novembra (TASR) - Európske štáty musia rýchlejšie vracať do krajín pôvodu cudzincov bez práva na pobyt v EÚ, aby sa vyhli nárastu populizmu a nespokojnosti medzi občanmi. Uviedla to vo štvrtok podľa agentúry AFP eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová vo vystúpení pred členmi výboru francúzskeho Senátu.
Tento proces však musia zabezpečovať dohody medzi EÚ a krajinami pôvodu migrantov. Johanssonová pripomenula, že len v roku 2019 sa do EÚ dostalo 140.000 nelegálnych migrantov.
"Potrebujeme viac readmisných dohôd s krajinami pôvodu migrantov, ktoré budú fungovať lepšie," povedala Johanssonová s tým, že Európska komisia by mala na dosiahnutie tohto cieľa využiť všetky dostupné nástroje vrátane poskytovania medzinárodnej pomoci, obchodných dohôd či udeľovania štipendií pre študentov z tretích krajín cez vzdelávací program Erazmus.
"Dôvod, pre ktorý tak veľmi trvám na vyhostení, je ten, že podľa môjho názoru sú európski občania pripravení prijať ľudí, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, ale chcú rozlišovať medzi tými, ktorí majú právo zostať a je potrebné ich integrovať, a medzi tými, ktorí nemajú povolanie zostať," vysvetlila Johanssonová. V opačnom prípade podľa nej hrozí v krajinách EÚ nárast populizmu.
Komisárka upozornila, že počet vyhostení v krajinách EÚ nie je rovnomerný: zatiaľ čo v celoeurópskom priemere možno hovoriť o 30-percentnej miere vyhostení cudzincov s nelegálnym pobytom, vo Francúzsku je to iba na úrovni 13 až 14 percent. Rovnako treba skrátiť administratívnu procedúru vyhostenia, aby sa takíto cudzinci nestihli zamestnať alebo si zakladať rodiny, čo potom proces repatriácie značne sťažuje.
Tento proces však musia zabezpečovať dohody medzi EÚ a krajinami pôvodu migrantov. Johanssonová pripomenula, že len v roku 2019 sa do EÚ dostalo 140.000 nelegálnych migrantov.
"Potrebujeme viac readmisných dohôd s krajinami pôvodu migrantov, ktoré budú fungovať lepšie," povedala Johanssonová s tým, že Európska komisia by mala na dosiahnutie tohto cieľa využiť všetky dostupné nástroje vrátane poskytovania medzinárodnej pomoci, obchodných dohôd či udeľovania štipendií pre študentov z tretích krajín cez vzdelávací program Erazmus.
"Dôvod, pre ktorý tak veľmi trvám na vyhostení, je ten, že podľa môjho názoru sú európski občania pripravení prijať ľudí, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, ale chcú rozlišovať medzi tými, ktorí majú právo zostať a je potrebné ich integrovať, a medzi tými, ktorí nemajú povolanie zostať," vysvetlila Johanssonová. V opačnom prípade podľa nej hrozí v krajinách EÚ nárast populizmu.
Komisárka upozornila, že počet vyhostení v krajinách EÚ nie je rovnomerný: zatiaľ čo v celoeurópskom priemere možno hovoriť o 30-percentnej miere vyhostení cudzincov s nelegálnym pobytom, vo Francúzsku je to iba na úrovni 13 až 14 percent. Rovnako treba skrátiť administratívnu procedúru vyhostenia, aby sa takíto cudzinci nestihli zamestnať alebo si zakladať rodiny, čo potom proces repatriácie značne sťažuje.