Šestica svetových mocností si kladie za cieľ zastaviť Irán v jeho snahe o získanie kapacity na výrobu jadrovej bomby, a to výmenou za uvoľnenie sankcií, ktoré poškodzujú iránsku ekonomiku.
Autor TASR
Washington 2. apríla (TASR) - Predseda Snemovne reprezentantov amerického Kongresu John Boehner v noci nadnes uviedol, že rámcová dohoda o jadrovom programe Teheránu, ktorú vo štvrtok vo švajčiarskom meste Lausanne uzavrelo s Iránom šesť svetových mocností je "alarmujúcim odchýlením sa" od pôvodných cieľov vytýčených prezidentom Barackom Obamom.
Boehner síce podľa agentúry Reuters nevysvetlil, v čom dohoda nespĺňa pôvodne stanovené ciele rokovaní, avšak podotkol, že predtým, ako dôjde k zrušeniu sankcií uvalených na Irán, musí najprv Kongres dohodu podrobne preskúmať.
"V nadchádzajúcich týždňoch budú republikáni i demokrati v Kongrese aj naďalej vyvíjať na vládu tlak ohľadom jednotlivých parametrov (dohody) a ťažkých otázok, ktoré zostávajú nezodpovedané," povedal Boehner na margo čerstvo uzavretej jadrovej dohody.
Šestica svetových mocností - USA, Británia, Francúzsko, Nemecko, Rusko a Čína - si kladie za cieľ zastaviť Irán v jeho snahe o získanie kapacity na výrobu jadrovej bomby, a to výmenou za uvoľnenie sankcií, ktoré poškodzujú iránsku ekonomiku. Teherán tvrdí, že jeho jadrový program má výlučne mierové využitie, s čím však nesúhlasí najmä Izrael, ktorý jadrovú dohodu s Iránom dlhodobo odmieta.
Boehner síce podľa agentúry Reuters nevysvetlil, v čom dohoda nespĺňa pôvodne stanovené ciele rokovaní, avšak podotkol, že predtým, ako dôjde k zrušeniu sankcií uvalených na Irán, musí najprv Kongres dohodu podrobne preskúmať.
"V nadchádzajúcich týždňoch budú republikáni i demokrati v Kongrese aj naďalej vyvíjať na vládu tlak ohľadom jednotlivých parametrov (dohody) a ťažkých otázok, ktoré zostávajú nezodpovedané," povedal Boehner na margo čerstvo uzavretej jadrovej dohody.
Šestica svetových mocností - USA, Británia, Francúzsko, Nemecko, Rusko a Čína - si kladie za cieľ zastaviť Irán v jeho snahe o získanie kapacity na výrobu jadrovej bomby, a to výmenou za uvoľnenie sankcií, ktoré poškodzujú iránsku ekonomiku. Teherán tvrdí, že jeho jadrový program má výlučne mierové využitie, s čím však nesúhlasí najmä Izrael, ktorý jadrovú dohodu s Iránom dlhodobo odmieta.