Jordánsko tým zmarilo dohodu, vyjednanú vlani v októbri americkým ministrom zahraničných vecí Johnom Kerrym, ktorá mala uvoľniť napätie na jednom z najuctievanejších miest pre niekoľko náboženstiev.
Autor TASR
Ammán 19. apríla (TASR) - Jordánsky premiér Abdalláh Ansúr v pondelok oznámil rozhodnutie svojej vlády zrušiť plán na umiestnenie bezpečnostných kamier na Chrámovej hore v Jeruzaleme.
Jordánsko tým zmarilo dohodu, vyjednanú vlani v októbri americkým ministrom zahraničných vecí Johnom Kerrym, ktorá mala uvoľniť napätie na jednom z najuctievanejších miest pre niekoľko náboženstiev.
Jordánsko oznámilo svoje rozhodnutie niekoľko dní pred židovskou Veľkou nocou (Paschou), ktorá je obdobím zvýšenej aktivity na Chrámovej hore. V minulosti bola dejiskom častých násilností.
Jordánsko sa vlani na jeseň, po zrážkach medzi palestínskymi demonštrantmi a izraelskými bezpečnostnými silami, ponúklo, že nainštaľuje na Chrámovej hore bezpečnostné kamery.
Plán však rýchlo narazil na nesúhlas Palestínčanov. Mali výhrady voči požiadavke Izraela, aby boli kamery umiestnené aj vnútri mešity, Tvrdili, že by ich Izrael cez tieto kamery špehoval.
Jordánsky premiér povedal jordánskej tlačovej agentúre Petra, že inštaláciu kamier zrušili v dôsledku palestínskych obáv.
Chrámová hora je najposvätnejším miestom judaizmu a tretím najposvätnejším islamu po saudskoarabskej Mekke a Medine. Nároky na ňu dlhodobo vyvolávajú napätie vo vzťahoch medzi Izraelom a Palestínčanmi.
Časť západnej steny Chrámovej hory tvorí Múr nárekov, pozostatok jeruzalemského chrámu, ktorý tam stál v období medzi 10.-1. storočím pred n.l. Na vrchole hory stojí okrem dvoch posvätných stavieb islamu – Skalného dómu a mešity al-Aksá – aj niekoľko menších budov. Chrámová hora leží vo východnom Jeruzaleme, ktorý Izrael obsadil v roku 1967.
Jordánsko tým zmarilo dohodu, vyjednanú vlani v októbri americkým ministrom zahraničných vecí Johnom Kerrym, ktorá mala uvoľniť napätie na jednom z najuctievanejších miest pre niekoľko náboženstiev.
Jordánsko oznámilo svoje rozhodnutie niekoľko dní pred židovskou Veľkou nocou (Paschou), ktorá je obdobím zvýšenej aktivity na Chrámovej hore. V minulosti bola dejiskom častých násilností.
Jordánsko sa vlani na jeseň, po zrážkach medzi palestínskymi demonštrantmi a izraelskými bezpečnostnými silami, ponúklo, že nainštaľuje na Chrámovej hore bezpečnostné kamery.
Plán však rýchlo narazil na nesúhlas Palestínčanov. Mali výhrady voči požiadavke Izraela, aby boli kamery umiestnené aj vnútri mešity, Tvrdili, že by ich Izrael cez tieto kamery špehoval.
Jordánsky premiér povedal jordánskej tlačovej agentúre Petra, že inštaláciu kamier zrušili v dôsledku palestínskych obáv.
Chrámová hora je najposvätnejším miestom judaizmu a tretím najposvätnejším islamu po saudskoarabskej Mekke a Medine. Nároky na ňu dlhodobo vyvolávajú napätie vo vzťahoch medzi Izraelom a Palestínčanmi.
Časť západnej steny Chrámovej hory tvorí Múr nárekov, pozostatok jeruzalemského chrámu, ktorý tam stál v období medzi 10.-1. storočím pred n.l. Na vrchole hory stojí okrem dvoch posvätných stavieb islamu – Skalného dómu a mešity al-Aksá – aj niekoľko menších budov. Chrámová hora leží vo východnom Jeruzaleme, ktorý Izrael obsadil v roku 1967.