Ministri zložili slávnostnú prísahu v paláci al-Hussajníja v hlavnom meste Ammán.
Autor TASR
Ammán 14. júna (TASR) - Jordánsky kráľ Abdalláh II. schválil vo štvrtok nový 28-členný kabinet. Predchádzajúca vláda bola nútená po protestoch proti úsporným opatreniam a novému návrhu daňového zákona podať demisiu.
Ministri zložili slávnostnú prísahu v paláci al-Hussajníja v hlavnom meste Ammán, informovala tlačová agentúra DPA.
Abdalláh II. minulý týždeň poveril ekonóma a bývalého ministra školstva Umara Razzáza zostavením novej vlády. Razzáz vystriedal vo funkcii premiéra Háního Mulkího, ktorý presadzoval a riadil úsporné opatrenia v krajine. Odstúpil 4. júna. Podľa kritikov by totiž zvyšovanie daní negatívne zasiahlo najmä chudobných a strednú vrstvu.
Na základe štvrtkového dekrétu bude Razzáz, bývalý predstaviteľ Svetovej banky, zastávať post ministra obrany aj premiéra.
Funkcie si udržala polovica pôvodného kabinetu vrátane kľúčových ministrov zahraničných vecí, cestovného ruchu a vnútra.
Za nového ministra financií bol vymenovaný Izziddín Kanákríja.
"Každý člen vlády bol starostlivo vybratý, tak, aby mal vysokú úroveň odbornosti vo svojej oblasti a aby bol tiež schopný zvládnuť výzvy a ťažkosti," vyhlásil Razzáz.
"Dúfam, že náš ľud dá tomuto tímu šancu ukázať svoje schopnosti. Výzvy, ktorým čelíme, nie sú nové, sú výsledkom politických udalostí, ktoré za posledné desaťročie postihli jordánsku ekonomiku. Nedajú sa vyriešiť z noci do rána," povedal premiér.
"Od roku 2009 čelí náš štát nepretržitým výzvam: ekonomickej kríze, arabskej jari, zatvoreniu hraníc a jeho vplyvu na priemysel aj obchod, vysídľovaniu ľudí a stagnácii, ktorou preto trpíme. Toto všetko zaťažuje našich občanov," uviedol Razzáz.
Ekonomiku Jordánska - krajiny s desiatimi miliónmi obyvateľov, ktorá do veľkej miery závisí od pomoci - v posledných rokoch nepriaznivo postihuje prílev utečencov zapríčinený konfliktami v susedných štátoch, čo vyúsťuje do vyššej nezamestnanosti. Tá dosahuje viac ako 18 percent.
Protivládne protesty sa začali 30. mája, konali sa po celom Jordánsku a trvali osem dní. Demonštranti kritizovali návrh zákona o dani z príjmu, ktorý bol najnovším z úsporných opatrení prijatých vládou v posledných rokoch.
Doterajšia vláda obhajovala návrh zákona a tvrdila, že je zameraný na boj proti daňovým únikom. Schválila ho a poslala do parlamentu na diskusiu.
Protesty sa skončili, až keď Razzáz prisľúbil stiahnutie návrhu zákona a tiež rokovania so zástupcami odborov, kým predloží nový návrh.
Razzáz tento sľub vo štvrtok pred novinármi zopakoval a zaviazal sa na hĺbkové debaty s predstaviteľmi z rôznych oblastí spoločnosti, so súkromným sektorom aj s občianskou spoločnosťou.
Ministri zložili slávnostnú prísahu v paláci al-Hussajníja v hlavnom meste Ammán, informovala tlačová agentúra DPA.
Abdalláh II. minulý týždeň poveril ekonóma a bývalého ministra školstva Umara Razzáza zostavením novej vlády. Razzáz vystriedal vo funkcii premiéra Háního Mulkího, ktorý presadzoval a riadil úsporné opatrenia v krajine. Odstúpil 4. júna. Podľa kritikov by totiž zvyšovanie daní negatívne zasiahlo najmä chudobných a strednú vrstvu.
Na základe štvrtkového dekrétu bude Razzáz, bývalý predstaviteľ Svetovej banky, zastávať post ministra obrany aj premiéra.
Funkcie si udržala polovica pôvodného kabinetu vrátane kľúčových ministrov zahraničných vecí, cestovného ruchu a vnútra.
Za nového ministra financií bol vymenovaný Izziddín Kanákríja.
"Každý člen vlády bol starostlivo vybratý, tak, aby mal vysokú úroveň odbornosti vo svojej oblasti a aby bol tiež schopný zvládnuť výzvy a ťažkosti," vyhlásil Razzáz.
"Dúfam, že náš ľud dá tomuto tímu šancu ukázať svoje schopnosti. Výzvy, ktorým čelíme, nie sú nové, sú výsledkom politických udalostí, ktoré za posledné desaťročie postihli jordánsku ekonomiku. Nedajú sa vyriešiť z noci do rána," povedal premiér.
"Od roku 2009 čelí náš štát nepretržitým výzvam: ekonomickej kríze, arabskej jari, zatvoreniu hraníc a jeho vplyvu na priemysel aj obchod, vysídľovaniu ľudí a stagnácii, ktorou preto trpíme. Toto všetko zaťažuje našich občanov," uviedol Razzáz.
Ekonomiku Jordánska - krajiny s desiatimi miliónmi obyvateľov, ktorá do veľkej miery závisí od pomoci - v posledných rokoch nepriaznivo postihuje prílev utečencov zapríčinený konfliktami v susedných štátoch, čo vyúsťuje do vyššej nezamestnanosti. Tá dosahuje viac ako 18 percent.
Protivládne protesty sa začali 30. mája, konali sa po celom Jordánsku a trvali osem dní. Demonštranti kritizovali návrh zákona o dani z príjmu, ktorý bol najnovším z úsporných opatrení prijatých vládou v posledných rokoch.
Doterajšia vláda obhajovala návrh zákona a tvrdila, že je zameraný na boj proti daňovým únikom. Schválila ho a poslala do parlamentu na diskusiu.
Protesty sa skončili, až keď Razzáz prisľúbil stiahnutie návrhu zákona a tiež rokovania so zástupcami odborov, kým predloží nový návrh.
Razzáz tento sľub vo štvrtok pred novinármi zopakoval a zaviazal sa na hĺbkové debaty s predstaviteľmi z rôznych oblastí spoločnosti, so súkromným sektorom aj s občianskou spoločnosťou.