Berlín 28. januára (TASR) - Dlhoročný predseda krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Jörg Meuthen (60) v piatok oznámil, že odstupuje z funkcie a zároveň odchádza i zo strany. Informovala o tom agentúra DPA, ako aj viaceré nemecké stanice vrátane WDR, NDR a ARD.

Meuthen svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že niektoré krídla strany AfD nie sú založené na slobodných a demokratických zásadách a badá v nich "totalitné náznaky". Poznamenal, že najmä čo sa týka koronavírusovej politiky sa AfD javí sektársky. Jej budúcnosť vidí nanajvýš tak, že bude východonemeckou regionálnou stranou.

DPA pripomína, že Meuthen mal nezhody s vlastnou stranou už dlhšiu dobu a posledné dva roky opakovane nástojil na umiernenejšom kurze, čím si spravil nepriateľov najmä v radikálnejšom krídle okolo šéfa frakcie AfD v krajinskom parlamente v Durínsku Björna Höckeho. Z týchto dôvodov sa mu v ostatnej dobe vo vedení strany nie vždy podarilo získať väčšinovú podporu pre jeho návrhy. Meuthen zároveň vnímal ako veľkú chybu, že sa požiadavka na vystúpenie Nemecka z EÚ dostala do predvolebného programu AfD.

Foto: TASR/AP

Mandát poslanca Európskeho parlamentu (EP), ktorým je od konca roku 2017, si chce Meuthen zachovať. Príslušný výbor europarlamentu však vo štvrtok veľkou väčšinou zahlasoval za odobranie jeho poslaneckej imunity. Tento krok ešte musí vo februári schváliť i plénum EP. Dôvodom je vyšetrovanie týkajúce sa financovania predvolebnej kampane AfD. Meuthen čelí podozreniam, že prijal nelegálne prostriedky od švajčiarskej PR firmy Goal AG vo výške 90.000 eur, približuje der Spiegel.

Jörg Meuthen bol v roku 2015 zvolený do vedenia AfD ako jeden z jej dvoch spolupredsedov po boku Frauke Petryovej, ktorá zo strany o dva roky neskôr odišla. Zatiaľ čo bol ich vzťah napätý, Meuthen dlhú dobu dobre vychádzal s neskorším spolulídrom strany Alexandrom Gaulandom. Naopak, vzťah so súčasným spolušéfom strany Tinom Chrupallom bol náročný od samého začiatku.

AfD založili v roku 2013 ako konzervatívnu a euroskeptickú stranu. Od svojho vzniku sa posunula politicky doprava a osvojila si antiislamskú rétoriku a protiimigračné postoje. Do nemeckého parlamentu sa dostala v roku 2017, pričom uspela aj vďaka nahnevaným voličom Kresťanskodemokratickej únie (CDU), ktorí nesúhlasili s rozhodnutím kancelárky Angely Merkelovej otvoriť hranice Nemecka pre žiadateľov o azyl počas migračnej krízy v roku 2015. Vo vlaňajších parlamentných voľbách získala AfD 10,3 percenta odovzdaných hlasov. Vládu s ňou však odmietli vytvoriť všetky ostatné strany, ktoré sa dostali do Bundestagu.