Najviac otázok patrilo členom výboru pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) a výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL).
Autor TASR
Brusel 6. novembra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) z dvoch hlavných a štyroch pridružených výborov sa v utorok v Bruseli pýtali dánskeho kandidáta na eurokomisára Dana Jorgensena, ako chce riadiť portfólio pre energetiku a dostupné bývanie. Informuje o tom spravodajca TASR.
Najviac otázok patrilo členom výboru pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) a výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). Dodatočné otázky mohli klásť aj poslanci z výborov pre životné prostredie, regionálny rozvoj, ekonomické záležitosti a vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov.
Jorgensen na úvod skonštatoval, že energetická politika je jadrom všetkých výziev, ktorým EÚ v súčasnosti čelí – v oblasti konkurencieschopnosti, pracovných miest, rastu, bezpečnosti s vojnou na Ukrajine, klimatických zmien a sociálnej spravodlivosti. Zdôraznil, že európske spoločnosti platia za energiu dvakrát až trikrát viac než ich konkurenti v USA a Číne a že desať percent Európanov nedokáže počas zimy vykurovať svoje domácnosti.
Spresnil, že jeho najvyššou prioritou bude zníženie cien pre priemysel a ľudí. Zasadzuje sa za úplnú energetickú nezávislosť od Ruska a dekarbonizáciu energetického mixu.
Európania majú obavy z prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a preto navrhol zamerať sa na riešenie energetickej chudoby.
Zaviazal sa k posilneniu zavádzania obnoviteľných zdrojov energie prostredníctvom rýchlejších povoľovacích postupov, rozšíreniu energetických sietí, rozvoju prepojení či podpore zachytávania a ukladania uhlíka.
Europoslanci ho upozornili, že priemysel EÚ je pod tlakom keď musí plniť existujúce ciele a nariadenia. Jorgensen uviedol, že väčší prístup k lacnejšej energii neznamená viac pravidiel, skôr naopak. Podporil zníženie byrokracie v priemysle, najmä pokiaľ ide o povoľovacie procesy.
Pokiaľ ide o bývanie, podotkol, že Európska komisia začne pracovať na prijatí európskeho plánu cenovo dostupného bývania, ktorý ponúkne technickú pomoc mestám a členským štátom. Na otázky k tejto téme uviedol, že plán bude zahŕňať stratégiu výstavby bytov, vytvorenie novej platformy spolu s Európskou investičnou bankou na investovanie do tohto sektora, viac financií z kohézneho fondu a reformu pravidiel o poskytovaní štátnej pomoci.
Čelil aj otázkam aký je jeho postoj k jadrovej energii a či eurokomisia má v úmysle podporovať túto technológiu, či už ide o malé modulárne reaktory alebo väčšie. Jorgensen odpovedal, že EÚ bude rešpektovať energetický mix v každej krajine, ale jadrová energia bude potrebná na dosiahnutie cieľov pri zmeny klímy a bude súčasťou plánov v oblasti čistej energie. Varoval však pred zvyšovaním závislosti Únie od jadrového priemyslu a zahraničných dodávateľských reťazcov súvisiacich s palivami, ktoré môžu byť spojené aj s Ruskom.
Poslanci ho vyzvali, aby sa zaoberal nielen vyššími cenami v oboch sektoroch, ale aj vplyvom určitých ekologických opatrení na cenovo dostupné bývanie a energetickú chudobu.
Rozhodnutia o výsledkoch vypočutí postupne zbiera predsedníčka EP Roberta Metsolová. Keď bude mať všetky posudky, oznámi výsledky šéfke eurokomisie Ursule von der Leyenovej a oficiálne ich zverejní.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Najviac otázok patrilo členom výboru pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) a výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). Dodatočné otázky mohli klásť aj poslanci z výborov pre životné prostredie, regionálny rozvoj, ekonomické záležitosti a vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov.
Jorgensen na úvod skonštatoval, že energetická politika je jadrom všetkých výziev, ktorým EÚ v súčasnosti čelí – v oblasti konkurencieschopnosti, pracovných miest, rastu, bezpečnosti s vojnou na Ukrajine, klimatických zmien a sociálnej spravodlivosti. Zdôraznil, že európske spoločnosti platia za energiu dvakrát až trikrát viac než ich konkurenti v USA a Číne a že desať percent Európanov nedokáže počas zimy vykurovať svoje domácnosti.
Spresnil, že jeho najvyššou prioritou bude zníženie cien pre priemysel a ľudí. Zasadzuje sa za úplnú energetickú nezávislosť od Ruska a dekarbonizáciu energetického mixu.
Európania majú obavy z prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a preto navrhol zamerať sa na riešenie energetickej chudoby.
Zaviazal sa k posilneniu zavádzania obnoviteľných zdrojov energie prostredníctvom rýchlejších povoľovacích postupov, rozšíreniu energetických sietí, rozvoju prepojení či podpore zachytávania a ukladania uhlíka.
Europoslanci ho upozornili, že priemysel EÚ je pod tlakom keď musí plniť existujúce ciele a nariadenia. Jorgensen uviedol, že väčší prístup k lacnejšej energii neznamená viac pravidiel, skôr naopak. Podporil zníženie byrokracie v priemysle, najmä pokiaľ ide o povoľovacie procesy.
Pokiaľ ide o bývanie, podotkol, že Európska komisia začne pracovať na prijatí európskeho plánu cenovo dostupného bývania, ktorý ponúkne technickú pomoc mestám a členským štátom. Na otázky k tejto téme uviedol, že plán bude zahŕňať stratégiu výstavby bytov, vytvorenie novej platformy spolu s Európskou investičnou bankou na investovanie do tohto sektora, viac financií z kohézneho fondu a reformu pravidiel o poskytovaní štátnej pomoci.
Čelil aj otázkam aký je jeho postoj k jadrovej energii a či eurokomisia má v úmysle podporovať túto technológiu, či už ide o malé modulárne reaktory alebo väčšie. Jorgensen odpovedal, že EÚ bude rešpektovať energetický mix v každej krajine, ale jadrová energia bude potrebná na dosiahnutie cieľov pri zmeny klímy a bude súčasťou plánov v oblasti čistej energie. Varoval však pred zvyšovaním závislosti Únie od jadrového priemyslu a zahraničných dodávateľských reťazcov súvisiacich s palivami, ktoré môžu byť spojené aj s Ruskom.
Poslanci ho vyzvali, aby sa zaoberal nielen vyššími cenami v oboch sektoroch, ale aj vplyvom určitých ekologických opatrení na cenovo dostupné bývanie a energetickú chudobu.
Rozhodnutia o výsledkoch vypočutí postupne zbiera predsedníčka EP Roberta Metsolová. Keď bude mať všetky posudky, oznámi výsledky šéfke eurokomisie Ursule von der Leyenovej a oficiálne ich zverejní.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)