Pred novinármi uviedla, že ju neprekvapuje, že klamlivé informácie medzi ľuďmi sú, ale vie ju zaskočiť skutočnosť, koľko ľudí im je ochotných uveriť.
Autor TASR
Brusel 10. júna (TASR) - Českú republiku a Slovensko rovnako ako iné európske krajiny zasiahla propaganda v podobe mnohých nepravdivých informácií o pandémii nového koronavírusu. Uviedla to podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v súvislosti so správou o dezinformáciách týkajúcich sa choroby Covid-10, ktorú v stredu predstavila spolu so šéfom európskej diplomacie Josepom Borrellom.
Správa naznačila, že pandémiu nového druhu koronavírusu sprevádzala masívna vlna nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií vrátane pokusov zahraničných aktérov ovplyvniť občanov Európskej únie a ich diskusie.
"Vieme, že aj v našich končinách máme časť občanov, ktorí tomu celkom ochotne veria. My sme tie dezinformačné vlny videli a zažili všade v Európe a Česi a Slováci nie sú výnimkou," povedala Jourová počas videokonferencie s novinármi.
Na otázku, kde v aktivitách EK vidí nejaké slabé miesta v boji proti dezinformáciám, Jourová upozornila, že napríklad pri komunikácii s veľkými internetovými platformami, ako sú Facebook, YouTube, Google, Twitter a podobne, sa EÚ snažila riešiť otázku nelegálnych obsahov a ich odstraňovania dohodou a na dobrovoľnej báze, podľa nej je však aj v ich záujme vzbudiť dôveru používateľov.
Jourová privítala opatrenia, ktoré už internetoví giganti prijali, zároveň však uviedla, že "musia urobiť viac" a predstaviť plán boja proti dezinformáciám. Ich správy sa budú musieť týkať povahy dezinformácií, veľkosti siete, ktorou sa šíria, ich geopolitického pôvodu a cieľového publika.
"Musíme mať väčšiu právnu istotu, že tie siete budú proaktívne pracovať proti nelegálnym obsahom. Avšak pri dezinformáciách je to zložitejšie," vysvetlila eurokomisárka. Spresnila, že dezinformácie nie sú právne vnímané ako nelegálny obsah, takže treba konať opatrne.
To podľa nej znamená naučiť sa sústrediť iba na fakty, vyvracať klamlivé a nepravdivé fakty, ale nechať úplne nedotknuté názory, kritiku, satiru a v EÚ dokonca aj urážky, ktoré sú podľa súdov prípustné ako vyjadrenie názoru.
"Kým budem v Európskej komisii, tak budem presadzovať, aby sloboda slova mala absolútnu prioritu," odkázala Jourová.
V mene názorovej plurality sa Jourová zastala spoločnosti Twitter v spore s americkým prezidentom Donaldom Trumpom po tom, ako Twitter na viacero Trumpových vyhlásení zaslal odkaz s výzvou overiť si fakty.
Pred novinármi uviedla, že ju neprekvapuje, že klamlivé informácie medzi ľuďmi sú, ale vie ju zaskočiť skutočnosť, koľko ľudí im je ochotných uveriť. Priznala, že aj ona sama niekedy podľahne dezinformáciám, lebo nemá čas si všetko overovať a skúmať do hĺbky, čo je pravda a čo nie.
"Keď sú to správy, ktoré zvyšujú adrenalín a vzbudzujú strach, tak mám podozrenie, že ide o klam, ktorý má presne toto spôsobiť," opísala situáciu. Dodala, že v súvislosti s koronakrízou možno hovoriť o informačnej lavíne, ktorá sa na ľudí valí, a aj preto chce, aby EÚ tým, čo v tejto oblasti robí, lepšie a zrozumiteľnejšie ponúkala ľuďom potrebné fakty, aby sa sami mohli zoznámiť s tým, čo je overiteľná pravda.
Aj z tohto dôvodu ocenila, že eurokomisia vyzýva členské štáty EÚ, aby zintenzívnili úsilie s cieľom zabezpečiť novinárom, ktorí sú neoceniteľným zdrojom pri overovaní faktov, možnosť bezpečne pracovať - a odhaľovať lživé informácie a zámerné nepravdy. Komisia odporučila členským krajinám, aby čo najlepšie využili balík finančných opatrení EÚ v oblasti ekonomickej obnovy a reakcie na koronakrízu aj na podporu médií, pri rešpektovaní ich nezávislosti. Zároveň by členské krajiny mali posilniť postavenie občanov, zvýšiť ich informovanosť a všeobecne zvýšiť odolnosť spoločnosti voči dezinformáciám.
Správa naznačila, že pandémiu nového druhu koronavírusu sprevádzala masívna vlna nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií vrátane pokusov zahraničných aktérov ovplyvniť občanov Európskej únie a ich diskusie.
"Vieme, že aj v našich končinách máme časť občanov, ktorí tomu celkom ochotne veria. My sme tie dezinformačné vlny videli a zažili všade v Európe a Česi a Slováci nie sú výnimkou," povedala Jourová počas videokonferencie s novinármi.
Na otázku, kde v aktivitách EK vidí nejaké slabé miesta v boji proti dezinformáciám, Jourová upozornila, že napríklad pri komunikácii s veľkými internetovými platformami, ako sú Facebook, YouTube, Google, Twitter a podobne, sa EÚ snažila riešiť otázku nelegálnych obsahov a ich odstraňovania dohodou a na dobrovoľnej báze, podľa nej je však aj v ich záujme vzbudiť dôveru používateľov.
Jourová privítala opatrenia, ktoré už internetoví giganti prijali, zároveň však uviedla, že "musia urobiť viac" a predstaviť plán boja proti dezinformáciám. Ich správy sa budú musieť týkať povahy dezinformácií, veľkosti siete, ktorou sa šíria, ich geopolitického pôvodu a cieľového publika.
"Musíme mať väčšiu právnu istotu, že tie siete budú proaktívne pracovať proti nelegálnym obsahom. Avšak pri dezinformáciách je to zložitejšie," vysvetlila eurokomisárka. Spresnila, že dezinformácie nie sú právne vnímané ako nelegálny obsah, takže treba konať opatrne.
To podľa nej znamená naučiť sa sústrediť iba na fakty, vyvracať klamlivé a nepravdivé fakty, ale nechať úplne nedotknuté názory, kritiku, satiru a v EÚ dokonca aj urážky, ktoré sú podľa súdov prípustné ako vyjadrenie názoru.
"Kým budem v Európskej komisii, tak budem presadzovať, aby sloboda slova mala absolútnu prioritu," odkázala Jourová.
V mene názorovej plurality sa Jourová zastala spoločnosti Twitter v spore s americkým prezidentom Donaldom Trumpom po tom, ako Twitter na viacero Trumpových vyhlásení zaslal odkaz s výzvou overiť si fakty.
Pred novinármi uviedla, že ju neprekvapuje, že klamlivé informácie medzi ľuďmi sú, ale vie ju zaskočiť skutočnosť, koľko ľudí im je ochotných uveriť. Priznala, že aj ona sama niekedy podľahne dezinformáciám, lebo nemá čas si všetko overovať a skúmať do hĺbky, čo je pravda a čo nie.
"Keď sú to správy, ktoré zvyšujú adrenalín a vzbudzujú strach, tak mám podozrenie, že ide o klam, ktorý má presne toto spôsobiť," opísala situáciu. Dodala, že v súvislosti s koronakrízou možno hovoriť o informačnej lavíne, ktorá sa na ľudí valí, a aj preto chce, aby EÚ tým, čo v tejto oblasti robí, lepšie a zrozumiteľnejšie ponúkala ľuďom potrebné fakty, aby sa sami mohli zoznámiť s tým, čo je overiteľná pravda.
Aj z tohto dôvodu ocenila, že eurokomisia vyzýva členské štáty EÚ, aby zintenzívnili úsilie s cieľom zabezpečiť novinárom, ktorí sú neoceniteľným zdrojom pri overovaní faktov, možnosť bezpečne pracovať - a odhaľovať lživé informácie a zámerné nepravdy. Komisia odporučila členským krajinám, aby čo najlepšie využili balík finančných opatrení EÚ v oblasti ekonomickej obnovy a reakcie na koronakrízu aj na podporu médií, pri rešpektovaní ich nezávislosti. Zároveň by členské krajiny mali posilniť postavenie občanov, zvýšiť ich informovanosť a všeobecne zvýšiť odolnosť spoločnosti voči dezinformáciám.