Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Česká eurokomisárka uviedla, že svoju prácu pre exekutívu EÚ kombinuje výkonom povinností z budovy Európskej komisie a prácou z domu, podobne ako ostatní jej kolegovia.
Autor TASR
Brusel 7. apríla (TASR) - Šírenie dezinformácií v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu môže mať škodlivé účinky na zdravie a psychiku občanov EÚ a tiež na záujmy spotrebiteľov. V exkluzívnom rozhovore pre TASR to v utorok povedala podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová.
Česká eurokomisárka uviedla, že svoju prácu pre exekutívu EÚ kombinuje výkonom povinností z budovy Európskej komisie a prácou z domu, podobne ako ostatní jej kolegovia.
EK podľa nej pozorne sleduje šírenie dezinformácií v spojitosti s chorobou COVID-19. "Dezinformácie a klamstvá tu boli vždy, žijeme vo voľnom priestore slobody slova, ale z pohľadu zdravotnej krízy dezinformácie môžu napáchať veľké škody," konštatovala Jourová.
Po internete kolujú rôzne škodlivé návody na prevenciu spojené s používaním alkoholu či odkazom, že si netreba umývať ruky. EK počet takýchto správ považuje za nebezpečný. Aj preto sa stretla so zástupcami spoločností ako Mozilla, Google, Microsoft, Twitter, YouTube či Facebook a snažila sa s nimi dohodnúť, aby sami aktívne vyhľadávali škodlivé informácie a tam, kde bude jasné, že sú nebezpečné pre zdravie, majú ich odstrániť. "Ale hlavne majú dávať na prvé a viditeľné miesto všetky autorizované informácie od Svetovej zdravotníckej organizácie a ministerstiev zdravotníctva, aby ľudia nemuseli hľadať pravdivé a garantované informácie," vysvetlila.
V dnešnej dobe neistoty má podľa Jourovej veľkú váhu istota, že sa dostávame k pravdivým informáciám. Iná dimenzia mýtov a dezinformácií, ktoré Brusel tiež vníma, je tá, že EÚ pri COVID-19 zlyhala a nič nerobí pre členské krajiny.
"Tiež nejde o nič nové, takéto dezinformačné tlaky tu vždy boli, aj zvonku, aj zvnútra, poukazujúce, že sa Únia rozpadá. To sa teraz zosilnilo a ak niekto píše, že EÚ nič nerobí, tak je to klamstvo a propaganda," odkázala Jourová.
Eurokomisia na to reaguje tak, že sa snaží naozaj informovať o tom, čo EÚ reálne robí, aby pomohla členským krajinám riešiť túto vážnu krízu. "Určite na to nebudeme reagovať nejakou protipropagandou," zdôraznila Jourová. Zároveň však pripustila, že je to "prácny postup", lebo pravda je "málo sexy" a pozitívne informácie ľudia nevnímajú tak intenzívne ako tie negatívne.
Šírenie nepravdivých informácií má dopad aj na ochranu spotrebiteľov, lebo počas tejto krízy a nových ochranných opatrení sa naše životy a všetko dianie preniesli do virtuálneho priestoru, "so všetkým dobrým aj so všetkým zlým".
Jourová pripomenula, že sa aj v tejto oblasti je dohoda s internetovými platformami, aby aktívne hľadali prípady, keď niekto zneužíva strach ľudí a ponúka im napríklad predražené produkty, ktoré nikomu a ničomu nepomôžu. To považuje za nemorálne až hyenistické správanie.
"Dá sa to klasifikovať ako podvod na spotrebiteľoch," povedala Jourová. Aj preto chce, aby internetové platformy takéto prípady hlásili spotrebiteľským organizáciám a naopak, aby organizácie na ochranu spotrebiteľov nahlasovali internetovým platformám, že ide o podvod. A potom môže zakročiť Európska komisia prijať konkrétne sankcie.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Česká eurokomisárka uviedla, že svoju prácu pre exekutívu EÚ kombinuje výkonom povinností z budovy Európskej komisie a prácou z domu, podobne ako ostatní jej kolegovia.
EK podľa nej pozorne sleduje šírenie dezinformácií v spojitosti s chorobou COVID-19. "Dezinformácie a klamstvá tu boli vždy, žijeme vo voľnom priestore slobody slova, ale z pohľadu zdravotnej krízy dezinformácie môžu napáchať veľké škody," konštatovala Jourová.
Po internete kolujú rôzne škodlivé návody na prevenciu spojené s používaním alkoholu či odkazom, že si netreba umývať ruky. EK počet takýchto správ považuje za nebezpečný. Aj preto sa stretla so zástupcami spoločností ako Mozilla, Google, Microsoft, Twitter, YouTube či Facebook a snažila sa s nimi dohodnúť, aby sami aktívne vyhľadávali škodlivé informácie a tam, kde bude jasné, že sú nebezpečné pre zdravie, majú ich odstrániť. "Ale hlavne majú dávať na prvé a viditeľné miesto všetky autorizované informácie od Svetovej zdravotníckej organizácie a ministerstiev zdravotníctva, aby ľudia nemuseli hľadať pravdivé a garantované informácie," vysvetlila.
V dnešnej dobe neistoty má podľa Jourovej veľkú váhu istota, že sa dostávame k pravdivým informáciám. Iná dimenzia mýtov a dezinformácií, ktoré Brusel tiež vníma, je tá, že EÚ pri COVID-19 zlyhala a nič nerobí pre členské krajiny.
"Tiež nejde o nič nové, takéto dezinformačné tlaky tu vždy boli, aj zvonku, aj zvnútra, poukazujúce, že sa Únia rozpadá. To sa teraz zosilnilo a ak niekto píše, že EÚ nič nerobí, tak je to klamstvo a propaganda," odkázala Jourová.
Eurokomisia na to reaguje tak, že sa snaží naozaj informovať o tom, čo EÚ reálne robí, aby pomohla členským krajinám riešiť túto vážnu krízu. "Určite na to nebudeme reagovať nejakou protipropagandou," zdôraznila Jourová. Zároveň však pripustila, že je to "prácny postup", lebo pravda je "málo sexy" a pozitívne informácie ľudia nevnímajú tak intenzívne ako tie negatívne.
Šírenie nepravdivých informácií má dopad aj na ochranu spotrebiteľov, lebo počas tejto krízy a nových ochranných opatrení sa naše životy a všetko dianie preniesli do virtuálneho priestoru, "so všetkým dobrým aj so všetkým zlým".
Jourová pripomenula, že sa aj v tejto oblasti je dohoda s internetovými platformami, aby aktívne hľadali prípady, keď niekto zneužíva strach ľudí a ponúka im napríklad predražené produkty, ktoré nikomu a ničomu nepomôžu. To považuje za nemorálne až hyenistické správanie.
"Dá sa to klasifikovať ako podvod na spotrebiteľoch," povedala Jourová. Aj preto chce, aby internetové platformy takéto prípady hlásili spotrebiteľským organizáciám a naopak, aby organizácie na ochranu spotrebiteľov nahlasovali internetovým platformám, že ide o podvod. A potom môže zakročiť Európska komisia prijať konkrétne sankcie.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
