Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Krajiny strednej Európy podľa nej potrebujú mať silné a odolné médiá, aby dokázali čeliť intenzívnej ruskej propagande.
Autor TASR
Brusel 27. apríla (TASR) - Médiá v krajinách EÚ musia byť odolné, aby dokázali vyvracať dezinformácie a propagandu, ktoré už vo svetle vojny na Ukrajine nemožno podceňovať. Uviedla to podpredsedníčka Európskej komisie (EK) EK pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová, informoval vo štvrtok spravodajca TASR.
Vyjadrenia zazneli počas rozhovoru, ktorý Jourová poskytla na stredajšom stretnutí s novinármi zapojenými do projektu European Newsroom (ENR), ktorý združuje viacero európskych tlačových agentúr vrátane TASR. Interview poskytla pri príležitosti Medzinárodného dňa slobody tlače, ktorý sa pripomína 3. mája.
Podľa Jourovej Rusko v súvislosti s vojnou na Ukrajine vyhráva "mediálnu vojnu" v Latinskej Amerike, Afrike a na Blízkom východe. Proti týmto ruským snahám je podľa nej potrebné vyvinúť veľa komunikačného aj diplomatického úsilia prostredníctvom ambasád v týchto regiónoch.
"Jedným z ponaučení z vojny na Ukrajine je, že by sme nemali podceňovať fenomén dezinformácií a propagandy a prestať byť naivní," uviedla eurokomisárka s tým, že EÚ mala takýto naivný prístup od ruskej anexie Krymu z roku 2014 až po vlaňajšiu inváziu Kremľa na Ukrajinu.
"Slová môžu mať veľký vplyv. Účelom ruskej propagandy v EÚ je minimalizovať podporu ľudí pre to, čo sú lídri ochotní robiť na podporu Ukrajiny. Rusi do toho investujú miliardy už niekoľko rokov," upozornila.
Do tohto kontextu podľa nej zapadá aj situácia na Slovensku a v strednej Európe. Na otázku TASR, ako vníma správu Únie občianskych slobôd pre Európu (Liberties) o slobode médií v krajinách Vyšehradskej štvorky (V4), Jourová povedala, že v Poľsku a na Slovensku sú médiá vystavené politickému ovplyvňovaniu, kým v Česku a Maďarsku vidieť skôr ekonomické tlaky na médiá.
Krajiny strednej Európy podľa nej potrebujú mať silné a odolné médiá, aby dokázali čeliť intenzívnej ruskej propagande. "Nevidíme to veľmi v Poľsku, ale v ostatných krajinách V4 je tá propaganda silná a preto sú potrebné médiá ktoré prinesú overené fakty," odkázala.
Jourová novinárom z ENR predstavila aj rodiacu sa legislatívu na ochranu novinárov týkajúcu sa strategických žalôb proti účasti verejnosti (SLAPP). Najneskôr na budúci rok chce EK presvedčiť členské štáty EÚ, aby zaviedli do svojej legislatívy opatrenia skorého zamietnutia žalôb tohto druhu. Pripravovaná anti-SLAPP smernica by sa v prvej fáze vzťahovala na cezhraničné prípady žalôb.
"Boli veľké očakávania, že schválime legislatívu pokrývajúcu všetky prípady SLAPP. Dokázali sme pokryť len cezhraničné prípady. To, že sme nemohli urobiť viac, sme vyvážili odporúčaniami, ktoré však nie sú právne záväzné," uviedla.
Jourová očakáva, že členské štáty zašlú prvé správy o národnej situácii v oblasti SLAPP do konca tohto roka. Eurokomisia tieto údaje využije na ďalšie diskusie s členskými štátmi, pričom príslušná právna norma by mohla byť predložená na jar 2024.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Vyjadrenia zazneli počas rozhovoru, ktorý Jourová poskytla na stredajšom stretnutí s novinármi zapojenými do projektu European Newsroom (ENR), ktorý združuje viacero európskych tlačových agentúr vrátane TASR. Interview poskytla pri príležitosti Medzinárodného dňa slobody tlače, ktorý sa pripomína 3. mája.
Podľa Jourovej Rusko v súvislosti s vojnou na Ukrajine vyhráva "mediálnu vojnu" v Latinskej Amerike, Afrike a na Blízkom východe. Proti týmto ruským snahám je podľa nej potrebné vyvinúť veľa komunikačného aj diplomatického úsilia prostredníctvom ambasád v týchto regiónoch.
"Jedným z ponaučení z vojny na Ukrajine je, že by sme nemali podceňovať fenomén dezinformácií a propagandy a prestať byť naivní," uviedla eurokomisárka s tým, že EÚ mala takýto naivný prístup od ruskej anexie Krymu z roku 2014 až po vlaňajšiu inváziu Kremľa na Ukrajinu.
"Slová môžu mať veľký vplyv. Účelom ruskej propagandy v EÚ je minimalizovať podporu ľudí pre to, čo sú lídri ochotní robiť na podporu Ukrajiny. Rusi do toho investujú miliardy už niekoľko rokov," upozornila.
Do tohto kontextu podľa nej zapadá aj situácia na Slovensku a v strednej Európe. Na otázku TASR, ako vníma správu Únie občianskych slobôd pre Európu (Liberties) o slobode médií v krajinách Vyšehradskej štvorky (V4), Jourová povedala, že v Poľsku a na Slovensku sú médiá vystavené politickému ovplyvňovaniu, kým v Česku a Maďarsku vidieť skôr ekonomické tlaky na médiá.
Krajiny strednej Európy podľa nej potrebujú mať silné a odolné médiá, aby dokázali čeliť intenzívnej ruskej propagande. "Nevidíme to veľmi v Poľsku, ale v ostatných krajinách V4 je tá propaganda silná a preto sú potrebné médiá ktoré prinesú overené fakty," odkázala.
Jourová novinárom z ENR predstavila aj rodiacu sa legislatívu na ochranu novinárov týkajúcu sa strategických žalôb proti účasti verejnosti (SLAPP). Najneskôr na budúci rok chce EK presvedčiť členské štáty EÚ, aby zaviedli do svojej legislatívy opatrenia skorého zamietnutia žalôb tohto druhu. Pripravovaná anti-SLAPP smernica by sa v prvej fáze vzťahovala na cezhraničné prípady žalôb.
"Boli veľké očakávania, že schválime legislatívu pokrývajúcu všetky prípady SLAPP. Dokázali sme pokryť len cezhraničné prípady. To, že sme nemohli urobiť viac, sme vyvážili odporúčaniami, ktoré však nie sú právne záväzné," uviedla.
Jourová očakáva, že členské štáty zašlú prvé správy o národnej situácii v oblasti SLAPP do konca tohto roka. Eurokomisia tieto údaje využije na ďalšie diskusie s členskými štátmi, pričom príslušná právna norma by mohla byť predložená na jar 2024.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
