Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jourová o pripravovanom zákone hovorila aj minulý týždeň počas stretnutia s novinármi v rámci projektu European Newsroom (ENR), ktorý združuje európske tlačové agentúry vrátane TASR.
Autor TASR
Brusel 2. mája (TASR) - Cieľom budúceho európskeho zákona o slobode médií (MFA) je chrániť pluralitu a nezávislosť médií na vnútornom trhu EÚ. Podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová verí, že sa stane skutočnosťou ešte v roku 2023, informuje spravodajca TASR.
Jourová o pripravovanom zákone hovorila aj minulý týždeň počas stretnutia s novinármi v rámci projektu European Newsroom (ENR), ktorý združuje európske tlačové agentúry vrátane TASR.
Historicky prvé európske nariadenie v oblasti médií Jourová predstavila vlani v septembri. Pre Český rozhlas priznala, že obsahuje opatrenia, ktoré sa členským štátom "možno nebudú páčiť", pretože účelom je vytvoriť čo najväčšiu vzdialenosť medzi politikou a médiami a chrániť médiá pred politickým a ekonomickým tlakom.
Spravodajský portál Euractiv vlani v novembri upozornil, že tento zákon vyvoláva rozporuplné reakcie, pretože novinári vítajú posilnenie svojej ochrany, ale podľa vydavateľov sa zvýši regulácia médií na úkor slobody tlače.
Jourová v rozhovore pre TASR a RTVS upozornila, že sa veľmi snaží, aby bol tento zákon schválený ešte tento rok, čo však záleží aj na Európskom parlamente a členských štátoch, kde na prijatie stačí jednoduchá väčšina hlasov.
"Čo sa týka členských štátov, máme tri skupiny. Do najväčšej skupiny štátov, ktoré tvrdia, že potrebujeme tento zákon, poďme ho spoločne dotvoriť, patrí Slovensko aj Česko a ďalšie východoeurópske štáty. Potom sú krajiny, ktoré tvrdia, že to nemáme robiť, že na to EÚ nemá kompetencie a to je Poľsko a Maďarsko. A potom sú štáty, ktoré hovoria nesiahajte nám na náš fantastický systém, kde médiá sú chránené zákonom a to je Nemecko, Dánsko a Rakúsko," opísala.
Podľa jej slov takto sú "karty rozohrané" a eurokomisia má snahu zákon vylepšiť, ak dostane zaujímavé námety.
Hoci oblasť médií je v právomoci členských štátov, Jourová tvrdí, že zákon je stavaný na ochranu mediálneho systému, aby novinári mali pocit bezpečného výkonu práce a cítili sa chránení. Podľa zistení EK najnebezpečnejším obdobím pre novinárov bolo obdobie pandémie koronavírusu. Len v roku 2020 bolo v EÚ asi 900 zranených novinárov najmä počas rôznych demonštrácií a nepokojov.
"Aj tam sa potvrdilo, že štát novinárov nechráni a preto je potrebné túto situáciu zlepšiť," odkázala Jourová.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Jourová o pripravovanom zákone hovorila aj minulý týždeň počas stretnutia s novinármi v rámci projektu European Newsroom (ENR), ktorý združuje európske tlačové agentúry vrátane TASR.
Historicky prvé európske nariadenie v oblasti médií Jourová predstavila vlani v septembri. Pre Český rozhlas priznala, že obsahuje opatrenia, ktoré sa členským štátom "možno nebudú páčiť", pretože účelom je vytvoriť čo najväčšiu vzdialenosť medzi politikou a médiami a chrániť médiá pred politickým a ekonomickým tlakom.
Spravodajský portál Euractiv vlani v novembri upozornil, že tento zákon vyvoláva rozporuplné reakcie, pretože novinári vítajú posilnenie svojej ochrany, ale podľa vydavateľov sa zvýši regulácia médií na úkor slobody tlače.
Jourová v rozhovore pre TASR a RTVS upozornila, že sa veľmi snaží, aby bol tento zákon schválený ešte tento rok, čo však záleží aj na Európskom parlamente a členských štátoch, kde na prijatie stačí jednoduchá väčšina hlasov.
"Čo sa týka členských štátov, máme tri skupiny. Do najväčšej skupiny štátov, ktoré tvrdia, že potrebujeme tento zákon, poďme ho spoločne dotvoriť, patrí Slovensko aj Česko a ďalšie východoeurópske štáty. Potom sú krajiny, ktoré tvrdia, že to nemáme robiť, že na to EÚ nemá kompetencie a to je Poľsko a Maďarsko. A potom sú štáty, ktoré hovoria nesiahajte nám na náš fantastický systém, kde médiá sú chránené zákonom a to je Nemecko, Dánsko a Rakúsko," opísala.
Podľa jej slov takto sú "karty rozohrané" a eurokomisia má snahu zákon vylepšiť, ak dostane zaujímavé námety.
Hoci oblasť médií je v právomoci členských štátov, Jourová tvrdí, že zákon je stavaný na ochranu mediálneho systému, aby novinári mali pocit bezpečného výkonu práce a cítili sa chránení. Podľa zistení EK najnebezpečnejším obdobím pre novinárov bolo obdobie pandémie koronavírusu. Len v roku 2020 bolo v EÚ asi 900 zranených novinárov najmä počas rôznych demonštrácií a nepokojov.
"Aj tam sa potvrdilo, že štát novinárov nechráni a preto je potrebné túto situáciu zlepšiť," odkázala Jourová.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
