Brusel 25. mája (TASR) - Všeobecné nariadenie EÚ o ochrane údajov (GDPR) sa stáva modelom pri tvorbe zákonov v mnohých krajinách sveta. V prvý deň platnosti nového nariadenia to uviedla eurokomisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová.

Zdôraznila pritom, že ľudia majú právo byť vymazaní z databáz a že pokuty za zneužitie údajov pôjdu do pokladníc jednotlivých štátov.

Podľa Jourovej mohol každý človek niekedy zaslať súkromné údaje rôznym firmám, inštitúciám či organizáciám. Európska komisia (EK) chce, aby ľudia mali tieto údaje pod kontrolou, aby vedeli kde a kto nimi disponuje, ako s nimi nakladá a či ich speňažuje. Preto je v nariadení zakomponovaná potreba poskytnúť súhlas s použitím údajov a právo povedať "nechcem, aby ste s mojimi údajmi nakladali, vráťte mi ich a zabudnite, že existujem".

V deň vstupu do platnosti GDPR osem členských krajín - Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Grécko, Litva, Maďarsko a Slovinsko -, nestihlo upraviť domáce zákony potrebám GDPR. Jourová uviedla, že rokuje so všetkými ministerstvami a vyzýva ich, aby urýchlili proces prijímania príslušných doplňujúcich zákonov. Dôležité je podľa nej hlavne to, aby členské krajiny mali dostatočné personálne vybavenie regulačných orgánov.

GDPR nemá byť záťažou pre malé a stredné podniky (MSP), spresnila komisárka. Väčšie investície sa podľa nej týkajú iba firiem, ktoré speňažujú súkromné údaje ľudí. Menšie firmy, spolky a organizácie, ktoré nepredávajú dáta svojich klientov a členov, musia iba zvýšiť ochranu svojich databáz pred počítačovými pirátmi.

Jourová zdôraznila význam GDPR aj v súvislosti so škandálom okolo úniku údajov miliónov užívateľov Facebooku. Upozornila, že keby k tomuto škandálu došlo teraz, tak Facebook by čelil "gigantickým sankciám".

Pokuty, ktoré zavádza GDPR, sú podľa Jourovej také vysoké (20 miliónov eur alebo štyri percentá z celosvetového ročného obratu) preto, že majú mať odrádzaciu funkciu. Ak však dôjde k udeleniu pokút za zneužitie osobných údajov, vysúdené peniaze pôjdu do štátnej pokladnice krajiny, ktorá konkrétnu spoločnosť zažalovala. V prípade škandálu, ktorý zasiahne viacero krajín, musia tieto svoj postup skoordinovať.

Kritikmi GDPR sú policajné orgány, ktoré často využívajú databázu WHOIS Internetovej spoločnosti pre pridelené názvy a čísla (ICANN). Tá obsahuje záznamy o tom, kto kontroluje stovky miliónov internetových domén. Podľa Jourovej v súčasnosti prebiehajú konzultácie, ktorých cieľom je zaistiť ochranu údajov a zároveň prístup vyšetrovateľov do uvedenej databázy.

Na otázku TASR, či má EÚ snahu stať sa priekopníkom pri šírení nových pravidiel ochrany osobných údajov vo svete, Jourová odpovedala, že sa tak deje už dlhší čas. Únia podľa nej vyrokovala s americkou stranou takzvaný "ochranný štít", na základe ktorého sú v USA osobné údaje chránené prinajmenšom tak ako v EÚ. V súčasnosti o tejto záležitosti rokuje s Japonskom a Južnou Kóreou a v lete dôjde k podpisu recipročnej dohody o výmene údajov medzi EÚ a Japonskom.

"Práva Európanov na súkromie cestujú s ich údajmi mimo Európy," upozornila komisárka na dôvod, prečo Brusel tlačí tretie krajiny do toho, aby zvyšovali ochranu osobných údajov. Podľa jej slov je reálna predstava, že sa z GDPR stane celosvetový štandard na ochranu osobných údajov. Už teraz EÚ vníma, že nový zákon zavedený v Indii je ovplyvnený GDPR a podobná inšpirácia je podľa Jourovej badateľná aj v Brazílii, Izraeli, Kanade či Južnej Afrike. EÚ túto otázku plánuje riešiť aj v rámci obchodných dohôd s Austráliou a Novým Zélandom.

Komisárka chce o rok urobiť revíziu fungovania GDPR. Prvá bilancia by podľa nej mal ukázať, či nariadenie plní svoj účel, do akej miery sa podarilo naštartovať inovácie spojené s ochranou údajov, či predstavuje záťaž pre MSP a ako treba postupovať ďalej.

"Úsilie, ktoré sa do toho vkladá, je enormné. Musíme si byť istí, že to prináša aj adekvátne výhody," skonštatovala Jourová.

spravodajca TASR Jaromír Novak