Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jourová vo svojom vystúpení uviedla, že Európska komisia posudzuje núdzové opatrenia prijaté počas zdravotnej krízy vo všetkých krajinách EÚ, s "osobitným záujmom" však sleduje situáciu v Maďarsku.
Autor TASR
Brusel 14. mája (TASR) - Medzinárodné spoločenstvo musí vyvinúť tlak na Maďarsko, aby sa vrátilo do klubu nespochybniteľne demokratických krajín. Uviedla to vo štvrtok podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová počas debaty v Európskom parlamente (EP) zameranej na situáciu v oblasti ľudských práv a základných slobôd v Maďarsku.
Na rozpravu a pred otázky europoslancov do bruselského sídla EP bol pozvaný aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý však túto možnosť nevyužil. Témou debát boli núdzové opatrenia prijaté v Maďarsku v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu a návrh zákona, ktorý koncom marca schválil maďarský parlament. Ten počas pandémie dáva vláde mimoriadne a časovo neohraničené právomoci.
Jourová, ktorá je zodpovedná najmä za kontrolu právneho štátu v EÚ, vo svojom vystúpení uviedla, že Európska komisia (EK) posudzuje núdzové opatrenia prijaté počas zdravotnej krízy vo všetkých krajinách EÚ, s "osobitným záujmom" však sleduje situáciu v Maďarsku. Zopakovala svoje staršie vyhlásenia, že EK nemá "zatiaľ" v úmysle začať proti Budapešti právne konanie o porušení právnych predpisov EÚ, ktoré môže viesť až k žalobe na Súdny dvor EÚ, ale "posudzuje" túto možnosť každý deň aj preto, že právomoci, ktoré maďarská vláda získala v súvislosti s koronakrízou, sú "rozsiahlejšie" ako v iných krajinách.
V časti svojho prejavu, ktorý predniesla v češtine, pripomenula, že si pamätá na dobu, keď Československo bolo okupovanou krajinou od roku 1968. Zdôraznila, že ľudia žili v strachu a snívali o návrate do slobodnej spoločnosti, kde okrem iného existuje sloboda slova, fungujúce samosprávy, otvorené hranice a slobodné voľby, ktoré dávajú moc, ale odmietajú "všemocných" politikov, ktorí stoja nad zákonom.
"Dnes sme okupovaní koronavírusom a veľa štátnikov v EÚ povedalo, že v tejto dobe je nevyhnutné obmedzenie niektorých slobôd a že sa musíme zmieriť s tým, že po krátku dobu budeme musieť tieto obmedzenia vytrpieť. Zároveň štátnici povedali, že ľudia môžu očakávať návrat ku všetkým tým úžasným veciam, o ktorých sme snívali v totalitnom Československu," povedala Jourová v pléne EP.
V tejto súvislosti dodala, že verí, že čo najskôr dôjde k návratu do normálu a že aj v krajinách, kde o tom existujú pochybnosti, napríklad v Maďarsku - kvôli ktorému bola pozvaná do pléna EP -, aj občania Maďarska budú túžiť po tom, aby sa ich krajina vrátila k demokratickým princípom a že sa toho všetci dočkáme po skončení "koronakrízovej okupácie".
Ak by k tomu nedošlo eurokomisia bude musieť aj naďalej viesť dialóg s Maďarskom. "Komisia bude pokračovať vo svojej práci a reagovať právnym spôsobom, podľa pravidiel, pokiaľ k tomu budú všetky právne podmienky. Aj medzinárodné spoločenstvo bude musieť vyvíjať tlak na Maďarsko, aby sa vrátilo do klubu nespochybniteľne demokratických krajín. Priala by som si to, pretože tu nie je v hre iba situácia v Maďarsku, ale je to veľká výzva pre celú Európsku úniu," uviedla Jourová v závere svojho prejavu.
Na rozpravu a pred otázky europoslancov do bruselského sídla EP bol pozvaný aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý však túto možnosť nevyužil. Témou debát boli núdzové opatrenia prijaté v Maďarsku v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu a návrh zákona, ktorý koncom marca schválil maďarský parlament. Ten počas pandémie dáva vláde mimoriadne a časovo neohraničené právomoci.
Jourová, ktorá je zodpovedná najmä za kontrolu právneho štátu v EÚ, vo svojom vystúpení uviedla, že Európska komisia (EK) posudzuje núdzové opatrenia prijaté počas zdravotnej krízy vo všetkých krajinách EÚ, s "osobitným záujmom" však sleduje situáciu v Maďarsku. Zopakovala svoje staršie vyhlásenia, že EK nemá "zatiaľ" v úmysle začať proti Budapešti právne konanie o porušení právnych predpisov EÚ, ktoré môže viesť až k žalobe na Súdny dvor EÚ, ale "posudzuje" túto možnosť každý deň aj preto, že právomoci, ktoré maďarská vláda získala v súvislosti s koronakrízou, sú "rozsiahlejšie" ako v iných krajinách.
V časti svojho prejavu, ktorý predniesla v češtine, pripomenula, že si pamätá na dobu, keď Československo bolo okupovanou krajinou od roku 1968. Zdôraznila, že ľudia žili v strachu a snívali o návrate do slobodnej spoločnosti, kde okrem iného existuje sloboda slova, fungujúce samosprávy, otvorené hranice a slobodné voľby, ktoré dávajú moc, ale odmietajú "všemocných" politikov, ktorí stoja nad zákonom.
"Dnes sme okupovaní koronavírusom a veľa štátnikov v EÚ povedalo, že v tejto dobe je nevyhnutné obmedzenie niektorých slobôd a že sa musíme zmieriť s tým, že po krátku dobu budeme musieť tieto obmedzenia vytrpieť. Zároveň štátnici povedali, že ľudia môžu očakávať návrat ku všetkým tým úžasným veciam, o ktorých sme snívali v totalitnom Československu," povedala Jourová v pléne EP.
V tejto súvislosti dodala, že verí, že čo najskôr dôjde k návratu do normálu a že aj v krajinách, kde o tom existujú pochybnosti, napríklad v Maďarsku - kvôli ktorému bola pozvaná do pléna EP -, aj občania Maďarska budú túžiť po tom, aby sa ich krajina vrátila k demokratickým princípom a že sa toho všetci dočkáme po skončení "koronakrízovej okupácie".
Ak by k tomu nedošlo eurokomisia bude musieť aj naďalej viesť dialóg s Maďarskom. "Komisia bude pokračovať vo svojej práci a reagovať právnym spôsobom, podľa pravidiel, pokiaľ k tomu budú všetky právne podmienky. Aj medzinárodné spoločenstvo bude musieť vyvíjať tlak na Maďarsko, aby sa vrátilo do klubu nespochybniteľne demokratických krajín. Priala by som si to, pretože tu nie je v hre iba situácia v Maďarsku, ale je to veľká výzva pre celú Európsku úniu," uviedla Jourová v závere svojho prejavu.
