Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Assange, ktorý bol doteraz vo väzbe v Británii, sa čiastočne priznal k špionáži v súvislosti so zverejnením tajných dokumentov týkajúcich sa najmä pôsobenia americkej armády v Afganistane a Iraku.
Autor TASR
Canberra 26. júna (TASR) - Zakladateľ servera WikiLeaks Julian Assange sa po 14 rokoch súdneho sporu okolo zverejnenia tajných dokumentov americkej armády a rokoch svojho následného väznenia vrátil do rodnej Austrálie. Charterové lietadlo s 52-ročným Assangeom pristálo v stredu večer miestneho času na letisku v hlavnom meste Canberra. Vítali ho tam mnohí priaznivci, Assange ich podľa agentúry DPA pozdravil s úsmevom a víťazným gestom. Následne sa stretol so svojou rodinou. Informuje o tom TASR.
Na sociálnych sieťach sa objavili videá, podľa ktorých Assange najprv objal svoju manželku Stellu - vôbec po prvý raz od prepustenia na slobodu - a potom aj svojho otca.
Americký súd na Saipane, tichomorskom ostrove patriacom americkému pridruženému štátu Severné Mariány, predtým schválil dohodu medzi Austrálčanom a americkou justíciou, ktorá ho obviňovala zo špionáže. "Vyzerá to tak, že tento prípad sa skončí tu u mňa na Saipane," skonštatovala sudkyňa Ramona Manglonová, keď oznamovala rozhodnutie súdu.
Assange, ktorý bol doteraz vo väzbe v Británii, sa čiastočne priznal k špionáži v súvislosti so zverejnením tajných dokumentov týkajúcich sa najmä pôsobenia americkej armády v Afganistane a Iraku. Podľa vlastných slov sa však nazdával, že publikovaním týchto materiálov koná v medziach amerického ústavného práva na slobodu prejavu. Po tomto priznaní americké úrady súhlasili s jeho prepustením z väzby v Británii, kde strávil päť rokov, čakajúc na svoje možné vydanie na stíhanie do Spojených štátov. Americký súd ho prepustil na slobodu vzhľadom na dobu, ktorú strávil vo väzení.
Pred väznením v Británii sa Assange sedem rokov zdržiaval na ekvádorskom veľvyslanectve, kde sa snažil získať azyl, aby sa vyhol vydaniu do Švédska a USA. Americké obvinenia boli založené na zverejnení tajných vojenských dokumentov, zatiaľ čo Švédsko sa zaoberalo podozreniami zo sexuálnych útokov.
Priaznivci považujú Assangea za bojovníka za slobodu prejavu a za odhaľovanie nekalých praktík. USA zas tvrdili, že Assange svojimi aktivitami ohrozil amerických agentov.
Podľa Assangeových právnikov by sa na novinárov obvinenia podľa zákona o špionáži nemali vzťahovať. Pripomínali taktiež fakt, že nebol americkým občanom.
Austrálskych politikov znepokojilo jeho priznanie viny, pretože sa obávajú škodlivého precedensu pre novinárov.
Na sociálnych sieťach sa objavili videá, podľa ktorých Assange najprv objal svoju manželku Stellu - vôbec po prvý raz od prepustenia na slobodu - a potom aj svojho otca.
Americký súd na Saipane, tichomorskom ostrove patriacom americkému pridruženému štátu Severné Mariány, predtým schválil dohodu medzi Austrálčanom a americkou justíciou, ktorá ho obviňovala zo špionáže. "Vyzerá to tak, že tento prípad sa skončí tu u mňa na Saipane," skonštatovala sudkyňa Ramona Manglonová, keď oznamovala rozhodnutie súdu.
Assange, ktorý bol doteraz vo väzbe v Británii, sa čiastočne priznal k špionáži v súvislosti so zverejnením tajných dokumentov týkajúcich sa najmä pôsobenia americkej armády v Afganistane a Iraku. Podľa vlastných slov sa však nazdával, že publikovaním týchto materiálov koná v medziach amerického ústavného práva na slobodu prejavu. Po tomto priznaní americké úrady súhlasili s jeho prepustením z väzby v Británii, kde strávil päť rokov, čakajúc na svoje možné vydanie na stíhanie do Spojených štátov. Americký súd ho prepustil na slobodu vzhľadom na dobu, ktorú strávil vo väzení.
Pred väznením v Británii sa Assange sedem rokov zdržiaval na ekvádorskom veľvyslanectve, kde sa snažil získať azyl, aby sa vyhol vydaniu do Švédska a USA. Americké obvinenia boli založené na zverejnení tajných vojenských dokumentov, zatiaľ čo Švédsko sa zaoberalo podozreniami zo sexuálnych útokov.
Priaznivci považujú Assangea za bojovníka za slobodu prejavu a za odhaľovanie nekalých praktík. USA zas tvrdili, že Assange svojimi aktivitami ohrozil amerických agentov.
Podľa Assangeových právnikov by sa na novinárov obvinenia podľa zákona o špionáži nemali vzťahovať. Pripomínali taktiež fakt, že nebol americkým občanom.
Austrálskych politikov znepokojilo jeho priznanie viny, pretože sa obávajú škodlivého precedensu pre novinárov.
