Počas pracovnej večere Michel vyzval lídrov EÚ, aby našli spoločnú dohodu a ukázali svojim občanom a zvyšku sveta, že dokážu konať spoločne v ťažkých časoch.
Autor TASR
Brusel 20. júla (TASR) - Vyše tri dni trvajúce rokovania lídrov 27-člennej Európskej únie boli v nedeľu krátko pred polnocou dočasne prerušené. Šéfovia štátov a vlád eurobloku však v noci z nedele na pondelok dostali šancu pokračovať v hľadaní konečného kompromisu na podobe nového sedemročného rozpočtu EÚ a na pláne hospodárskej obnovy po koronakríze.
Mimoriadny júlový summit má zároveň šancu zapísať sa do histórie, ak svojou dĺžkou prekoná summit z Nice zo 7. až 10. decembra 2000. Ten bol považovaný za historický nielen kvôli dĺžke trvania (štyri dni a tri noci), ale aj kvôli dohode, ktorá umožnila veľké rozširovanie EÚ.
Historickosť terajšieho summitu je daná potrebou reagovať na bezprecedentnú krízu, ktorú po sebe zanechala pandémia nového koronavírusu.
Podľa zdrojov, na ktoré sa odvoláva týždenník Politico, lídri sa ani po troch dňoch nedokázali dohodnúť na výške bezplatných grantov, ktoré by mali byť členským krajinám vyplácané z fondu obnovy v predpokladanej hodnote 750 miliárd eur. Nemenované diplomatické zdroje naznačili, že ak padne dohoda o výške grantov, potom sa lídri rýchlejšie zhodnú na spôsobe spravovania ozdravného fondu a tiež na prepojení eurofondov zaistených dlhodobým rozpočtom s normami právneho štátu.
Najväčším diplomatickým úsilím predsedu Európskej rady Charlesa Michela bolo presvedčiť skupinu krajín označovaných ako šetrné (F4), čiže Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko, ktoré podporovalo aj Fínsko, aby sa názorovo čo najviac priblížili zvyšku krajín, ktoré súhlasili s modelom, že z plánu obnovy sa uvoľní viac nevratných grantov ako pôžičiek. Už v sobotu im vyšiel v ústrety sériou finančných ústupkov v podobe vyšších rabatov v rámci eurorozpočtu a vyšších ciel, ktoré si môžu ponechať v štátnej kase.
V nedeľu večer bol prerokúvaný aj scenár, ktorý znamenal zníženie ozdravného fondu na 700 miliárd eur a jeho rozdelenie na polovicu, po 350 miliárd eur, na granty a výhodné pôžičky. Tento model by znamenal prehru pre všetkých, lebo by muselo dôjsť ku značným škrtom vo všetkých programoch EÚ.
Počas pracovnej večere Michel vyzval lídrov EÚ, aby našli spoločnú dohodu a ukázali svojim občanom a zvyšku sveta, že dokážu konať spoločne v ťažkých časoch.
"Moja otázka znie: je 27 vedúcich predstaviteľov Európy zodpovedných za budovanie európskej jednoty a dôvery? Alebo predstavíme uplakanú tvár slabej Európy, oslabenej nedôverou jej občanov?" uviedol Michel a pripomenul, že počas troch dní si pozorne vypočul stanoviská každého jedného premiéra a prezidenta.
Menej diplomaticky sa v nedeľu večer vyjadril taliansky premiér Giuseppe Conte, keď svojmu holandskému kolegovi Markovi Ruttemu povedal, že sa pre svoj tvrdý postoj na summite možno stane na pár dní hrdinom vo svojej krajine, ale po niekoľkých týždňoch ho budú všetci európski občania viniť za zablokovanie primeranej a účinnej európskej reakcie na súčasnú krízu. V tejto súvislosti Conte zdôraznil, že suma, o ktorej sa teraz diskutuje, 750 miliárd eur, je "holé minimum" a dodal, že prípadné finančné náklady na plán obnovy môžu byť dvakrát až trikrát vyššie, ak EÚ nezačne konať okamžite.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Mimoriadny júlový summit má zároveň šancu zapísať sa do histórie, ak svojou dĺžkou prekoná summit z Nice zo 7. až 10. decembra 2000. Ten bol považovaný za historický nielen kvôli dĺžke trvania (štyri dni a tri noci), ale aj kvôli dohode, ktorá umožnila veľké rozširovanie EÚ.
Historickosť terajšieho summitu je daná potrebou reagovať na bezprecedentnú krízu, ktorú po sebe zanechala pandémia nového koronavírusu.
Podľa zdrojov, na ktoré sa odvoláva týždenník Politico, lídri sa ani po troch dňoch nedokázali dohodnúť na výške bezplatných grantov, ktoré by mali byť členským krajinám vyplácané z fondu obnovy v predpokladanej hodnote 750 miliárd eur. Nemenované diplomatické zdroje naznačili, že ak padne dohoda o výške grantov, potom sa lídri rýchlejšie zhodnú na spôsobe spravovania ozdravného fondu a tiež na prepojení eurofondov zaistených dlhodobým rozpočtom s normami právneho štátu.
Najväčším diplomatickým úsilím predsedu Európskej rady Charlesa Michela bolo presvedčiť skupinu krajín označovaných ako šetrné (F4), čiže Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko, ktoré podporovalo aj Fínsko, aby sa názorovo čo najviac priblížili zvyšku krajín, ktoré súhlasili s modelom, že z plánu obnovy sa uvoľní viac nevratných grantov ako pôžičiek. Už v sobotu im vyšiel v ústrety sériou finančných ústupkov v podobe vyšších rabatov v rámci eurorozpočtu a vyšších ciel, ktoré si môžu ponechať v štátnej kase.
V nedeľu večer bol prerokúvaný aj scenár, ktorý znamenal zníženie ozdravného fondu na 700 miliárd eur a jeho rozdelenie na polovicu, po 350 miliárd eur, na granty a výhodné pôžičky. Tento model by znamenal prehru pre všetkých, lebo by muselo dôjsť ku značným škrtom vo všetkých programoch EÚ.
Počas pracovnej večere Michel vyzval lídrov EÚ, aby našli spoločnú dohodu a ukázali svojim občanom a zvyšku sveta, že dokážu konať spoločne v ťažkých časoch.
"Moja otázka znie: je 27 vedúcich predstaviteľov Európy zodpovedných za budovanie európskej jednoty a dôvery? Alebo predstavíme uplakanú tvár slabej Európy, oslabenej nedôverou jej občanov?" uviedol Michel a pripomenul, že počas troch dní si pozorne vypočul stanoviská každého jedného premiéra a prezidenta.
Menej diplomaticky sa v nedeľu večer vyjadril taliansky premiér Giuseppe Conte, keď svojmu holandskému kolegovi Markovi Ruttemu povedal, že sa pre svoj tvrdý postoj na summite možno stane na pár dní hrdinom vo svojej krajine, ale po niekoľkých týždňoch ho budú všetci európski občania viniť za zablokovanie primeranej a účinnej európskej reakcie na súčasnú krízu. V tejto súvislosti Conte zdôraznil, že suma, o ktorej sa teraz diskutuje, 750 miliárd eur, je "holé minimum" a dodal, že prípadné finančné náklady na plán obnovy môžu byť dvakrát až trikrát vyššie, ak EÚ nezačne konať okamžite.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)