Štrasburg 27. novembra (TASR) - Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker bez väčších problémov prežil dnešný pokus o vyjadrenie nedôvery v pléne Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Dôvodom jeho pokusu o odvolanie bola aféra LuxLeaks.

Návrh na vyslovenie nedôvery v europarlamente nakoniec neprešiel. Až 461 poslancov bolo proti tejto iniciatíve a 101 poslancov návrh podporilo.

Návrh na vyslovenie nedôvery na pôde EP podalo 76 europoslancov pod taktovkou euroskeptickej politickej skupiny Európa slobody a priamej demokracie (EFDD). V prípade vyslovenia nedôvery Junckerovu by padla aj celá Európska komisia, čo by ohrozilo najmä prebiehajúce politické debaty o tvorbe rozpočtu EÚ na rok 2015.

Juncker však zásluhou tejto aféry už na začiatku svojho mandátu čelí nemalej kritike, keď mu jeho súperi vyčítajú politickú zodpovednosť za ústretovosť voči korporáciám v Luxembursku a naznačujú možný konflikt záujmov, keď ako šéf exekutívy EÚ chce dozerať na daňové úniky v únii.

Neúspech návrhu na odvolanie Junckera z pozície šéfa eurokomisie je na druhej strane neúspechom krajne pravicových a protieurópskych síl v EP ako je napríklad Národný Front (NF) z Francúzska, Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) alebo talianskeho Hnutia piatich hviezd (M5S). Ich poslanci naznačovali, že Juncker bol priamo zodpovedný za daňové úniky korporácií, umožnené luxemburským daňovým systémom.

Začiatkom novembra Medzinárodné združenie investigatívnych novinárov (ICIJ) zverejnilo dokumenty vypovedajúce o tom, že viac ako 340 nadnárodných spoločností v rokoch 2002 až 2010 malo výhody nízkych daňových sadzieb vďaka tajnej dohode s luxemburskými úradmi. V tomto období bol premiérom Luxemburského veľkovojvodstva Jean-Claude Juncker.

Tábor slovenských europoslancov voči odvolávaniu predsedu Európskej komisie (EK) Jeana-Clauda Junckera na pôde Európskeho parlamentu bol rozdelený na jeho prívržencov a kritikov. Po dnešnom hlasovaní sa ukázalo, že Junckerovi kritici zostali v tábore porazených.

Návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi exekutívy EÚ v europarlamente nakoniec neprešiel, keď 461 poslancov bolo proti jeho odvolaniu a iba 101 návrh euroskeptickej skupiny podporilo.

Hlasovanie slovenských europoslancov

Slovenskí poslanci Branislav Škripek (OĽaNO) a Richard Sulík (SaS), obaja zo skupiny Európskych reformistov a demokratov (ECR), už pred hlasovaním naznačili, že v pléne budú hlasovať proti zotrvaniu Junckera vo svojej funkcii.

"Politik má byť konzistentný vo svojej práci a aj vo svojich vyhláseniach. Juncker na jednej strane vyhlasuje to, že bude aktívne bojovať proti daňovým únikom, avšak jeho minulé skutky hovoria o opaku," uviedol Škripek.

Dodal, že ak by boli údaje, odhalené aférou LuxLeaks, známe už vopred, Juncker by nezískal podporu europoslancov na post šéfa eurokomisie ani napriek politickým dohodám v EP.

Poslankyňa Monika Flašíková-Beňová (Smer-SD) je zo skupiny socialistov a demokratov (S&D) podporujúcej Junckera, ako však pre TASR uviedla, nebola celkom rozhodnutá ako bude hlasovať, lebo Junckerovo pondelňajšie vystúpenie pred europoslancami ju sklamalo.

"Očakávala som, že v jeho vystúpení zaznie viac pokory a ospravedlnenie za to, čo sa stalo," uviedla poslankyňa.

Podľa jej slov z právneho hľadiska sa nič nestalo, ale na druhej strane ako občianka Slovenska, kde je priemerná mzda v národnom hospodárstve nižšia ako minimálna mzda v Luxembursku, jej prekáža, že krajina, ktorá patrí v EÚ do klubu bohatých, potrebuje takýmto podradným spôsobom získavať viac financií do štátneho rozpočtu.

Dodala, že štandardné politické strany v EP nemali dovoliť euroskeptickým frakciám, aby sa zviditeľnili pri odvolávaní Junckera, ale samotné mali iniciovať vyšetrenie tejto aféry a jej pozadia.

Flašíková-Beňová zároveň uviedla, že sa nebojí, že v prípade pádu Junckera a ním zostavenej komisie by došlo k ohrozeniu fungovania EÚ ako takej, lebo únia musí byť pripravená aj na takéto situácie.

Poslanci Miroslav Mikolášik (KDH) a Eduard Kukan (SDKÚ-DS), ktorí v EP zastupujú Európsku ľudovú stranu (EĽS), argumentovali zbytočnosťou odvolávania Junckerovej komisie.

Mikolášik návrh na Junckerovo odvolanie prirovnal k hystérii, ktorá europarlamentom hýbala počas hlasovania o smernici ACTA. Dodal, že Juncker obhájil svoju nevinu, a zároveň poukázal na skutočnosť, že také opatrenia, aké pri zdaňovaní platia v jeho krajine, má 22 členských štátov EÚ.

"Vybrali si Luxembursko, lebo niekto chce tak trochu zaútočiť na nového predsedu komisie. Treba ho spochybniť, tak sa zamerali na Luxembursko, hoci podobné praktiky sú aj ďalších krajinách únie," skonštatoval Mikolášik.

Poslanec Kukan priznal, že táto kauza je pre začínajúceho predsedu EK nepríjemná, zatiaľ však nebolo nič dokázané v jeho neprospech, pričom príslušné vyšetrovanie prebieha. Snahy o Junckerovo odvolanie označil za "politický hurhaj", ktorý využívajú niektorí členovia EP a ktorý podľa jeho slov nie je adekvátny.