Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Francúzsko a Nemecko dúfajú, že Varšava v spore o kontroverzne vnímanú reformu súdnictva ustúpi.
Autor TASR
Brusel/Varšava 15. decembra (TASR) - Rozhodnutie Európskej komisie o prípadnom otvorení konania voči Poľsku podľa článku č. 7 európskych zmlúv v súvislosti s údajným jednoznačným nebezpečenstvom vážneho porušenia princípov právneho štátu padne v stredu 20. decembra.
Potvrdil to v piatok v Bruseli predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, vyplýva zo správy tlačovej agentúry DPA.
Francúzsko a Nemecko dúfajú, že Varšava v spore o kontroverzne vnímanú reformu súdnictva ustúpi.
Ako však zdôraznili francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová po skončení summitu EÚ v Bruseli, stoja na strane EK.
V prípade, že sa nepodarí nájsť dohodu s poľskou stranou, Francúzsko i Nemecko, ako naznačili obaja štátnici, podporia konanie EK.
Macron zdôraznil, že akékoľvek iniciatívy EK, ktoré smerujú k obrane právneho štátu, bude brániť. Merkelová zasa zdôraznila, že urobia všetko pre dobrú spoluprácu s novým poľským premiérom Mateuszom Morawieckým, ktorý absolvoval okrem iného v Bruseli aj bilaterálnu schôdzku s najvyšším francúzskym činiteľom a označil ju za dobré stretnutie.
Nový predseda poľskej vlády sa už v prvý deň summitu v Bruseli vyjadril, že vo Varšave rátajú s otvorením konania. Podľa neho už rozhodnutie o použití článku č. 7 voči Poľsku padlo. Napriek tomu však Morawiecki avizoval ďalšie rokovania so zámerom odvrátiť postup, ktorý podľa vlastných slov vníma ako neférový.
O problematike sa hovorilo podľa diplomatických zdrojov, na ktoré sa odvolávajú poľské médiá, ako aj podľa Elyzejského paláca i na piatkovej schôdzke Macron-Morawiecki, počas ktorej poľský predstaviteľ pozval francúzskeho prezidenta na budúcoročné oslavy 100. výročia nezávislosti Poľska.
Článok č. 7, ktorý ešte Európska únia nepoužila v prípade žiadnej z členských krajín, je považovaný za extrémne tvrdý postih. Samotné konanie je podľa predpisov EÚ rozdelené do niekoľkých fáz. Ak by EK iniciovala predmetné konanie, najskôr by mu muselo dať zelenú 80 percent členských štátov, teda štyri pätiny z nich.
Následne by jednohlasne mohli rozhodnúť, že porušenie skutočne jestvuje.
Osud takéhoto pokusu je však už teraz viac-menej jasný, pretože Maďarsko už v prípade konania EK avizovalo, že ho bude vetovať. Bez konsenzu všetkých členských štátov by nemohlo dôjsť ani k prípadnému pozastaveniu hlasovacieho práva Poľska v Únii.
Predseda Európskej rady Donald Tusk, ktorý je bývalým poľským premiérom, zverejnil v piatok informáciu, v zmysle ktorej v blahoprajnom liste zaslanom novému predsedovi poľskej vlády navrhol ich stretnutie, avšak odpovede sa nedočkal.
Informovala o tom tlačová agentúra PAP.
Súčasne vyjadril nádej, že bude mať príležitosť dlhšie sa porozprávať s Mateuszom Morawieckým na niektorom z ďalších summitov Únie alebo vo Varšave v prípade pozvania na návštevu Poľska.
Potvrdil to v piatok v Bruseli predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, vyplýva zo správy tlačovej agentúry DPA.
Francúzsko a Nemecko dúfajú, že Varšava v spore o kontroverzne vnímanú reformu súdnictva ustúpi.
Ako však zdôraznili francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová po skončení summitu EÚ v Bruseli, stoja na strane EK.
V prípade, že sa nepodarí nájsť dohodu s poľskou stranou, Francúzsko i Nemecko, ako naznačili obaja štátnici, podporia konanie EK.
Macron zdôraznil, že akékoľvek iniciatívy EK, ktoré smerujú k obrane právneho štátu, bude brániť. Merkelová zasa zdôraznila, že urobia všetko pre dobrú spoluprácu s novým poľským premiérom Mateuszom Morawieckým, ktorý absolvoval okrem iného v Bruseli aj bilaterálnu schôdzku s najvyšším francúzskym činiteľom a označil ju za dobré stretnutie.
Nový predseda poľskej vlády sa už v prvý deň summitu v Bruseli vyjadril, že vo Varšave rátajú s otvorením konania. Podľa neho už rozhodnutie o použití článku č. 7 voči Poľsku padlo. Napriek tomu však Morawiecki avizoval ďalšie rokovania so zámerom odvrátiť postup, ktorý podľa vlastných slov vníma ako neférový.
O problematike sa hovorilo podľa diplomatických zdrojov, na ktoré sa odvolávajú poľské médiá, ako aj podľa Elyzejského paláca i na piatkovej schôdzke Macron-Morawiecki, počas ktorej poľský predstaviteľ pozval francúzskeho prezidenta na budúcoročné oslavy 100. výročia nezávislosti Poľska.
Článok č. 7, ktorý ešte Európska únia nepoužila v prípade žiadnej z členských krajín, je považovaný za extrémne tvrdý postih. Samotné konanie je podľa predpisov EÚ rozdelené do niekoľkých fáz. Ak by EK iniciovala predmetné konanie, najskôr by mu muselo dať zelenú 80 percent členských štátov, teda štyri pätiny z nich.
Následne by jednohlasne mohli rozhodnúť, že porušenie skutočne jestvuje.
Osud takéhoto pokusu je však už teraz viac-menej jasný, pretože Maďarsko už v prípade konania EK avizovalo, že ho bude vetovať. Bez konsenzu všetkých členských štátov by nemohlo dôjsť ani k prípadnému pozastaveniu hlasovacieho práva Poľska v Únii.
Predseda Európskej rady Donald Tusk, ktorý je bývalým poľským premiérom, zverejnil v piatok informáciu, v zmysle ktorej v blahoprajnom liste zaslanom novému predsedovi poľskej vlády navrhol ich stretnutie, avšak odpovede sa nedočkal.
Informovala o tom tlačová agentúra PAP.
Súčasne vyjadril nádej, že bude mať príležitosť dlhšie sa porozprávať s Mateuszom Morawieckým na niektorom z ďalších summitov Únie alebo vo Varšave v prípade pozvania na návštevu Poľska.
