Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Juncker sa pri analýze výziev na tento rok zmienil aj o Poľsku, pričom zdôraznil, že EÚ nemá problém s Poľskom ako takým, ale len s novou poľskou euroskeptickou vládou.
Autor TASR
Brusel 15. januára (TASR) - Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker v dnes prednesenej správe o výzvach pre EÚ v roku 2016 uviedol, že je takmer isté, že sa dosiahne dohoda s Britániou o požadovaných reformách únie. Zároveň kritizoval členské štáty za nerešpektovanie záväzkov pri relokácii utečencov a upozornil, že EÚ nemá problémy s Poľskom ako takým, ale so súčasnou poľskou vládou, ktorá pošliapava princípy právneho štátu.
Juncker považuje za "takmer isté", že na summite EÚ vo februári sa dosiahne dohoda o reformách požadovaných Spojeným kráľovstvom, aby Briti zostali v EÚ. Spresnil, že v tomto smere nie je "ani optimistický, ani pesimistický", ale verí v reálnu dohodu s Londýnom.
Britský premiér David Cameron stanovil štyri body, ktoré chce prerokovať s partnermi v EÚ pred referendom o budúcnosti členstva svojej krajiny. Najkontroverznejší z nich sa vzťahuje na sociálne dávky pre prisťahovalcov z iných krajín EÚ, na ktoré chce Londýn uvaliť moratórium na štyri roky.
Juncker v rámci svojej správy skritizoval členské štáty únie, že nerešpektujú dané záväzky pri prerozdeľovaní žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka.
"Nie komisia je tá, ktorá zlyhala, ale niektoré členské štáty si nesplnili svoje záväzky," upozornil Juncker. V rámci schémy na prerozdelenie 160.000 žiadateľov o azyl medzi krajinami EÚ, ich bolo doteraz v iných štátoch prijatých iba 272. Členské štáty v krátkodobom horizonte ponúkli iba 4237 voľných miest na relokácie žiadateľov o azyl.
Šéf exekutívy EÚ zároveň zdôraznil, že bez existencie schengenskej zóny voľného pohybu nemá zmysel ani jednotná mena. "Načo je dobrá jednotná mena, ak nemôžete cestovať po kontinente tak ako doteraz?" uviedol v rečníckej otázke a dodal, že "všetky problémy treba vnímať ako jeden celok".
Juncker sa pri analýze výziev na tento rok zmienil aj o Poľsku, pričom zdôraznil, že EÚ nemá problém s Poľskom ako takým, ale len s novou poľskou euroskeptickou vládou.
"Nesmieme miešať Poľsko a novú poľskú vládu. Nechcem, aby Poliaci mali dojem, že EÚ je proti Poľsku. Poľsko je krajinou, ktorá z môjho pohľadu vzbudzuje veľký obdiv a úctu," priznal Juncker, vzápätí však dodal, že Poľsko je členom EÚ, a preto problémy tejto krajiny treba vnímať vo svetle európskych zmlúv. Vysvetlil, že názor, ktorý je populárny v Poľsku, že kritizované skutočnosti sú iba problémom poľských zákonodarcov a že to nemá žiadnu súvislosť s európskymi kompetenciami, je pomýlený.
Európska komisia začala v stredu predbežné právne konanie voči Poľsku kvôli vládnym pokusom o ovplyvnenie Ústavného súdu a verejnoprávnych médií. V prípade, že poľská strana bude ignorovať návrhy Bruselu a neposkytne dostatok dôkazov o tom, že nedochádza k zneužívaniu vládnej moci, EÚ by mohla pritvrdiť svoje konanie a v konečnom dôsledku pozastaviť hlasovacie práva Varšavy v orgánoch EÚ, čo umožňuje článok sedem Lisabonskej zmluvy.
Juncker považuje za "takmer isté", že na summite EÚ vo februári sa dosiahne dohoda o reformách požadovaných Spojeným kráľovstvom, aby Briti zostali v EÚ. Spresnil, že v tomto smere nie je "ani optimistický, ani pesimistický", ale verí v reálnu dohodu s Londýnom.
Britský premiér David Cameron stanovil štyri body, ktoré chce prerokovať s partnermi v EÚ pred referendom o budúcnosti členstva svojej krajiny. Najkontroverznejší z nich sa vzťahuje na sociálne dávky pre prisťahovalcov z iných krajín EÚ, na ktoré chce Londýn uvaliť moratórium na štyri roky.
Juncker v rámci svojej správy skritizoval členské štáty únie, že nerešpektujú dané záväzky pri prerozdeľovaní žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka.
"Nie komisia je tá, ktorá zlyhala, ale niektoré členské štáty si nesplnili svoje záväzky," upozornil Juncker. V rámci schémy na prerozdelenie 160.000 žiadateľov o azyl medzi krajinami EÚ, ich bolo doteraz v iných štátoch prijatých iba 272. Členské štáty v krátkodobom horizonte ponúkli iba 4237 voľných miest na relokácie žiadateľov o azyl.
Šéf exekutívy EÚ zároveň zdôraznil, že bez existencie schengenskej zóny voľného pohybu nemá zmysel ani jednotná mena. "Načo je dobrá jednotná mena, ak nemôžete cestovať po kontinente tak ako doteraz?" uviedol v rečníckej otázke a dodal, že "všetky problémy treba vnímať ako jeden celok".
Juncker sa pri analýze výziev na tento rok zmienil aj o Poľsku, pričom zdôraznil, že EÚ nemá problém s Poľskom ako takým, ale len s novou poľskou euroskeptickou vládou.
"Nesmieme miešať Poľsko a novú poľskú vládu. Nechcem, aby Poliaci mali dojem, že EÚ je proti Poľsku. Poľsko je krajinou, ktorá z môjho pohľadu vzbudzuje veľký obdiv a úctu," priznal Juncker, vzápätí však dodal, že Poľsko je členom EÚ, a preto problémy tejto krajiny treba vnímať vo svetle európskych zmlúv. Vysvetlil, že názor, ktorý je populárny v Poľsku, že kritizované skutočnosti sú iba problémom poľských zákonodarcov a že to nemá žiadnu súvislosť s európskymi kompetenciami, je pomýlený.
Európska komisia začala v stredu predbežné právne konanie voči Poľsku kvôli vládnym pokusom o ovplyvnenie Ústavného súdu a verejnoprávnych médií. V prípade, že poľská strana bude ignorovať návrhy Bruselu a neposkytne dostatok dôkazov o tom, že nedochádza k zneužívaniu vládnej moci, EÚ by mohla pritvrdiť svoje konanie a v konečnom dôsledku pozastaviť hlasovacie práva Varšavy v orgánoch EÚ, čo umožňuje článok sedem Lisabonskej zmluvy.
