Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prieskum inštitútu RASS pre denník Metro naznačil víťazstvo Novej demokracie so ziskom 23,6 percenta hlasov, nasleduje SYRIZA s 21,4 percentami.
Autor TASR
Atény 26. mája (TASR) - Strany, ktoré podporujú medzinárodnú finančnú pomoc Grécku a strany, ktoré sú proti nej, majú takmer rovnakú podporu pred júnovými, opakovanými parlamentnými voľbami v Grécku, ktoré by mohli rozhodnúť o zotrvaní krajiny v eurozóne. Ukázali to v piatok tri prieskumy verejnej mienky.
Grécko bolo nútené vypísať na 17. júna nové voľby po tom, ako z volieb 6. mája vyšiel parlament rozdelený rovnomerne medzi obe skupiny. Strany nedokázali zostaviť vládu, pretože sa nezhodli na medzinárodnej finančnej pomoci.
Neúspech dvoch strán, ktoré dominovali gréckej politike po desaťročia - konzervatívnej Novej demokracie a Panhelénskeho socialistického hnutia (PASOK) a naopak neočakávaný úspech Zjednotenej radikálnej ľavice (SYRIZA), ktorá je proti medzinárodnej pomoci za stávajúcich podmienok a vyšla z volieb ako druhý najsilnejší subjekt, otriasli Európou.
Z troch prieskumov zverejnených v piatok dva predpovedajú víťazstvo radikálnej ľavice SYRIZA, avšak tesné. Tretí prieskum naznačil možnosť volebného víťazstva Novej demokracie.
Grécky volebný zákon dáva strane, ktorá získa najviac hlasov, automaticky bonus 50 kresiel v 300-člennom parlamente, aby mala rozhodujúcu úlohu pri formovaní novej vlády.
Prieskum VPRC pre televíziu Kontra predpovedá, že SYRIZA získa 28,5 percenta hlasov a Nová demokracia skončí ako druhá s 26 percentami.
Prieskum inštitútu RASS pre denník Metro naznačil víťazstvo Novej demokracie so ziskom 23,6 percenta hlasov, nasleduje SYRIZA s 21,4 percentami.
A tretí prieskum agentúry Metron pre televíziu Antenna ukázal, že obe strany majú takmer rovnakú podporu. Predpovedá víťazstvo strany SYRIZA so ziskom 27,2 percentá hlasov, zatiaľ čo Nová demokracia by získala 27 percent hlasov.
PASOK vo všetkých prieskumov zostáva stabilne na treťom mieste.
Nová demokracia a PASOK sa pokúsia vydesiť voličov, ktorí ich v posledných voľbách za trest nevolili, argumentom, že voliť SYRIZU znamená hlasovať pre odchod Grécka z eurozóny.
Prieskumy tiež ukázali, že všetky tri strany posilňujú od ostatných volieb na úkor menších strán.
Prevažná väčšina, vyše 75 percent Grékov chce zostať v eurozóne, ale dve tretiny sú proti medzinárodnej finančnej pomoci, ktorá vyústila v znižovanie platov, dôchodkov a prepúšťanie.
Grécko bolo nútené vypísať na 17. júna nové voľby po tom, ako z volieb 6. mája vyšiel parlament rozdelený rovnomerne medzi obe skupiny. Strany nedokázali zostaviť vládu, pretože sa nezhodli na medzinárodnej finančnej pomoci.
Neúspech dvoch strán, ktoré dominovali gréckej politike po desaťročia - konzervatívnej Novej demokracie a Panhelénskeho socialistického hnutia (PASOK) a naopak neočakávaný úspech Zjednotenej radikálnej ľavice (SYRIZA), ktorá je proti medzinárodnej pomoci za stávajúcich podmienok a vyšla z volieb ako druhý najsilnejší subjekt, otriasli Európou.
Z troch prieskumov zverejnených v piatok dva predpovedajú víťazstvo radikálnej ľavice SYRIZA, avšak tesné. Tretí prieskum naznačil možnosť volebného víťazstva Novej demokracie.
Grécky volebný zákon dáva strane, ktorá získa najviac hlasov, automaticky bonus 50 kresiel v 300-člennom parlamente, aby mala rozhodujúcu úlohu pri formovaní novej vlády.
Prieskum VPRC pre televíziu Kontra predpovedá, že SYRIZA získa 28,5 percenta hlasov a Nová demokracia skončí ako druhá s 26 percentami.
Prieskum inštitútu RASS pre denník Metro naznačil víťazstvo Novej demokracie so ziskom 23,6 percenta hlasov, nasleduje SYRIZA s 21,4 percentami.
A tretí prieskum agentúry Metron pre televíziu Antenna ukázal, že obe strany majú takmer rovnakú podporu. Predpovedá víťazstvo strany SYRIZA so ziskom 27,2 percentá hlasov, zatiaľ čo Nová demokracia by získala 27 percent hlasov.
PASOK vo všetkých prieskumov zostáva stabilne na treťom mieste.
Nová demokracia a PASOK sa pokúsia vydesiť voličov, ktorí ich v posledných voľbách za trest nevolili, argumentom, že voliť SYRIZU znamená hlasovať pre odchod Grécka z eurozóny.
Prieskumy tiež ukázali, že všetky tri strany posilňujú od ostatných volieb na úkor menších strán.
Prevažná väčšina, vyše 75 percent Grékov chce zostať v eurozóne, ale dve tretiny sú proti medzinárodnej finančnej pomoci, ktorá vyústila v znižovanie platov, dôchodkov a prepúšťanie.
