Soul 26. novembra (TASR) - Tisíce Juhokórejčanov prišli dnes na smútočnú rozlúčku s bývalým prezidentom Kim Jong-samom, ktorého volebné víťazstvo v roku 1992 ukončilo desaťročia vojenskej vlády v Kórei a prinieslo celý rad reformných opatrení.

Kim, považovaný za ikonickú postavu prodemokratického hnutia v Južnej Kórei, zomrel v nedeľu na otravu krvi a akútne zlyhanie srdca. Mal 87 rokov, píše agentúra AP.

Smútočná rozlúčka s bývalým prezidentom, ktorú televízia prenášala v priamom prenose, sa uskutočnila na trávniku pred parlamentom v Soule, na mieste, kde Kim začiatkom roka 1993 zložil prezidentský sľub. Vo funkcii bol jediné päťročné obdobie (1993-98). "Sme tu, aby sme dali posledné zbohom bývalému prezidentovi Kim Jong-samovi, ktorý bol obrovskou horou dozerajúcou na demokratizáciu našej krajiny," povedal na jej začiatku premiér Hwang Kjo-an.

Prítomní oblečení v čiernom vzdorovali studenému vetru a vločkám snehu. Sedeli ticho pod zástavou spustenou na pol žrde a mnohí z nich si otierali vreckovkami slzy z tváre.

Juhokórejská verejnosť smúti vo veľkom za Kimom, ktorého prínos zväčša ignorovala, odkedy odišiel začiatkom roka 1998 z funkcie po tom, ako počas ázijskej finančnej krízy v rokoch 1998-98 pristúpil podľa mnohých jeho spoluobčanov na "ponižujúci" medzinárodný balík finančnej pomoci Južnej Kórei.

Vyše 160.000 ľudí vzdalo poctu Kimovi na smútočných miestach, ktoré vznikli provizórne po celej krajine a televízne stanice a noviny o ňom písali od jeho úmrtia každý deň.

Jeho telesné pozostatky pochovajú ešte dnes na štátnom cintoríne v Soule.

Kim sa narodil do bohatej rybárskej rodiny 20. decembra 1927 na ostrove Kodže pri juhovýchodnom cípe Kórejského polostrova, keď bola Kórea pod koloniálnou nadvládou Japonska. Podarilo sa mu prežiť brutálnu kórejskú vojnu, počas ktorej slúžil v rozhlasovej propagande ministerstva obrany.

V roku 1954 sa stal ako 25-ročný najmladším poslancom parlamentu. Väčšinu svojho politického života strávil v opozícii. Jeho odvážna kritika vojenských diktatúr vedených prezidentom Pak Čong-hiom, otcom súčasnej prezidentky Pak Kun-hje a jeho následníkom, mu vyslúžila povesť bojovníka za demokraciu, opakovane sa však stal objektom politického útlaku.

V roku 1992 sa stal predsedom novej vládnej strany a päť rokov po svojom prvom neúspešnom pokuse obsadiť funkciu najvyššieho predstaviteľa krajiny bol zvolený za prezidenta. Bol iba tretím civilistom v prezidentskom kresle krajiny a prvým od roku 1962.

Ako prezident odvolal vojenských generálov verných minulým diktátorom, spriehľadnil netransparentný finančný systém krajiny a zaviedol potrebné reformy.

Z funkcie však odišiel v nemilosti po tom, ako jeho vláda prijala v roku 1997 od Medzinárodného menového fondu (MMF) balík pomoci vo výške 58 miliárd dolárov. Zbankrotovali tisíce spoločností, v dôsledku čoho milióny ľudí v Južnej Kórei prišli o prácu.