Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa analytičky bol Netanjahu jedným z najsilnejších premiérov v dejinách Izraela, keďže počas jeho vlády sa krajine darilo ekonomicky a do určitej miery sa mu podarilo predísť vojenským konfliktom.
Autor TASR
Praha 15. júna (TASR) - Nový izraelský premiér Naftali Bennett sa v rámci svojej zahraničnej politiky pokúsi napraviť vzťahy s americkými demokratmi a zároveň zintenzívniť spoluprácu s EÚ. Zrejme tiež bude chcieť obnoviť komunikáciu s palestínskou samosprávou. Pre TASR to povedala analytička Irena Kalhousová, riaditeľka Rady Herzlovho centra izraelských štúdií na Karlovej univerzite v Prahe.
"Inými slovami, pôjde o posilnenie komunikácie s aktérmi, ktorých Netanjahu zanedbával, alebo priamo svojím štýlom politiky naštval," myslí si Kalhousová.
V domácej politike bude podľa analytičky Bennett klásť veľký dôraz na ekonomickú obnovu krajiny po pandémii koronavírusu. Zároveň však jeho vláda pravdepodobne prehodnotí, do ktorých sektorov investuje najviac peňazí. Podľa Kalhousovej posilní investície do arabských miest, menej peňazí zrejme vláda vyhradí na podporu ultraortodoxných židov. Nová vláda tak "oslabí monopol ordotoxného rabinátu nad každodenným životom Izraelčanov a posilní pozície ďalších prúdov v judaizme," povedala.
Kalhousová tiež odhaduje, že za Bennetovej vlády prestanú útoky na súdy a "ďalšie demokratické piliere štátu".
Nová izraelská vláda premiéra Naftaliho Bennetta sa ujala moci v nedeľu večer po tom, čo jej tamojší parlament vyjadril dôveru. Ukončila tak 12-ročnú vládu pravicového premiéra Benjamina Netanjahua.
Vláda, zložená z ôsmich strán, bude mať rotujúcu funkciu premiéra. V roku 2023 má Bennetta, šéfa nacionalistickej strany Jamina, vystriedať súčasný minister zahraničných vecí Jair Lapid, šéf centristickej strany Ješ Atid, ak nová koalícia dovtedy vydrží.
Tomu, aby prvý spor prerástol až do vládnej krízy, majú však podľa analytičky zabrániť koaličné dohody medzi jednotlivými stranami. Dodáva, že mnohé z koaličných strán, ktoré sú vo vláde po prvýkrát, alebo po dlhej dobe, nechcú riskovať predčasné voľby. Uvedomujú si, že Netanjahu a jeho spojenci sú stále silní a pád vlády by viedol k tomu, že by súčasné koaličné strany by opäť na dlhú dobu skončili v opozícii, dodáva.
Podľa analytičky bol Netanjahu jedným z najsilnejších premiérov v dejinách Izraela, keďže počas jeho vlády sa krajine darilo ekonomicky a do určitej miery sa mu podarilo aj predísť vojenským konfliktom.
Podarilo sa mu tiež nadviazať vzťahy s arabskými krajinami, čo analytička označila za Netanjahuov "obrovský úspech". "Dokázal presvedčiť veľkú časť sveta, že palestínsky problém sa nedá vyriešiť, iba manažovať. O mierový proces sa tak ani nepokúsil," povedala tiež Kalhousová.
Počas posledných rokov vládnutia sa však jeho cieľom stalo "udržať sa pri moci za každú cenu", a z tohto dôvodu "naskočil na vlnu populizmu", hovorí analytička. Cielene podľa nej oslaboval inštitúcie, ktoré vedú stíhanie voči jeho osobe pre obvinenia z korupcie, a prispel tak podľa analytičky k hlbšiemu rozdeleniu už aj tak polarizovanej izraelskej spoločnosti.
"Každý, kto s ním nesúhlasil, bol považovaný nie za legitímnu opozíciu, ale za nepriateľa, zradcu a prípadne za antisemitu. To je dedičstvo, s ktorým sa bude musieť politická kultúra v Izraeli dlho vyrovnávať," uzavrela Kalhousová.
"Inými slovami, pôjde o posilnenie komunikácie s aktérmi, ktorých Netanjahu zanedbával, alebo priamo svojím štýlom politiky naštval," myslí si Kalhousová.
V domácej politike bude podľa analytičky Bennett klásť veľký dôraz na ekonomickú obnovu krajiny po pandémii koronavírusu. Zároveň však jeho vláda pravdepodobne prehodnotí, do ktorých sektorov investuje najviac peňazí. Podľa Kalhousovej posilní investície do arabských miest, menej peňazí zrejme vláda vyhradí na podporu ultraortodoxných židov. Nová vláda tak "oslabí monopol ordotoxného rabinátu nad každodenným životom Izraelčanov a posilní pozície ďalších prúdov v judaizme," povedala.
Kalhousová tiež odhaduje, že za Bennetovej vlády prestanú útoky na súdy a "ďalšie demokratické piliere štátu".
Nová izraelská vláda premiéra Naftaliho Bennetta sa ujala moci v nedeľu večer po tom, čo jej tamojší parlament vyjadril dôveru. Ukončila tak 12-ročnú vládu pravicového premiéra Benjamina Netanjahua.
Vláda, zložená z ôsmich strán, bude mať rotujúcu funkciu premiéra. V roku 2023 má Bennetta, šéfa nacionalistickej strany Jamina, vystriedať súčasný minister zahraničných vecí Jair Lapid, šéf centristickej strany Ješ Atid, ak nová koalícia dovtedy vydrží.
Tomu, aby prvý spor prerástol až do vládnej krízy, majú však podľa analytičky zabrániť koaličné dohody medzi jednotlivými stranami. Dodáva, že mnohé z koaličných strán, ktoré sú vo vláde po prvýkrát, alebo po dlhej dobe, nechcú riskovať predčasné voľby. Uvedomujú si, že Netanjahu a jeho spojenci sú stále silní a pád vlády by viedol k tomu, že by súčasné koaličné strany by opäť na dlhú dobu skončili v opozícii, dodáva.
Podľa analytičky bol Netanjahu jedným z najsilnejších premiérov v dejinách Izraela, keďže počas jeho vlády sa krajine darilo ekonomicky a do určitej miery sa mu podarilo aj predísť vojenským konfliktom.
Podarilo sa mu tiež nadviazať vzťahy s arabskými krajinami, čo analytička označila za Netanjahuov "obrovský úspech". "Dokázal presvedčiť veľkú časť sveta, že palestínsky problém sa nedá vyriešiť, iba manažovať. O mierový proces sa tak ani nepokúsil," povedala tiež Kalhousová.
Počas posledných rokov vládnutia sa však jeho cieľom stalo "udržať sa pri moci za každú cenu", a z tohto dôvodu "naskočil na vlnu populizmu", hovorí analytička. Cielene podľa nej oslaboval inštitúcie, ktoré vedú stíhanie voči jeho osobe pre obvinenia z korupcie, a prispel tak podľa analytičky k hlbšiemu rozdeleniu už aj tak polarizovanej izraelskej spoločnosti.
"Každý, kto s ním nesúhlasil, bol považovaný nie za legitímnu opozíciu, ale za nepriateľa, zradcu a prípadne za antisemitu. To je dedičstvo, s ktorým sa bude musieť politická kultúra v Izraeli dlho vyrovnávať," uzavrela Kalhousová.
