Javorový list je tradičný kanadsko-indiánsky symbol ohňa a nebojácnosti, okrem toho je javor ako zdroj cukru veľmi cenený.
Autor TASR
Ottawa/Bratislava 15. decembra (TASR) – Kanadský národný parlament schválil novú národnú vlajku 15. decembra 1964.
Javorový list ako kanadský národný symbol je používaný už od začiatku 18. storočia. Napriek tomu sa na národnú vlajku druhej najväčšej krajiny sveta dostal až pred 50 rokmi po búrlivej diskusii v parlamente.
Kanadské národné symboly boli už v minulosti silno ovplyvnené prírodnými podmienkami krajiny, jej históriou a tiež tradíciami prvých národov. Popri najznámejšom javorovom liste k nim patrí aj sekerka spojená s osídľovaním Kanady, bobor symbolizujúci pracovitosť a budovateľské schopnosti a orol ako symbol vznešenosti. Samotný javorový list je tradičný kanadsko-indiánsky symbol ohňa a nebojácnosti, okrem toho je javor ako zdroj cukru veľmi cenený.
Za čias vlády kráľovnej Viktórie používala Kanada kombinovanú vlajku s pruhmi ako na vlajke americkej, kde namiesto obdĺžnika s hviezdami bola umiestnená vlajka britská a cez pruhy, v bielom poli v tvare javorového listu, bola umiestnená červená burbonská ľalia. K zmenám prišlo po prvej svetovej vojne, keď sa na rukávoch vojakov vyskytovali sekerky, bobry a javorové listy. Pri navrhovaní novej vlajky bolo konštatované, že rastlinný symbol javorového listu je prijateľný i pre francúzsku kanadskú menšinu a je tvarovo výraznejší a jednoduchší ako sekerka či bobor.
K najväčším obhajcom novej vlajky patril liberálny premiér Lester B. Pearson. Počas "veľkej historickej debaty o národnej vlajke" sa zastavil na zasadnutí Kanadskej kráľovskej légie, kde ukázal vojakom návrh novej vlajky. Dvojtisícové obecenstvo vtedy premiéra vypískalo. Veteráni z prvej aj druhej svetovej vojny si privykli na britskú koloniálnu zástavu, ktorú dovtedy používali. Pearson veteránov síce nepresvedčil, ale vo vojne za javorový list pokračoval. Zriadil 15-členný parlamentný výbor, ktorý spolu s expertmi na heraldiku prešiel vyše dvetisíc návrhov. Rozhádaný parlament zasadal 41-krát, rokovanie zabralo celkom 210 dní.
Neuveriteľne dlhá debata skončila pred Vianocami v roku 1964, keď parlament prijal návrh Georgea Stanleyho. Dekan umenia na Kráľovskej vojenskej vysokej škole v Kingstone sa inšpiroval vlajkou školy.
Len namiesto univerzitného erbu medzi dva červené pruhy vsadil javorový list. Červené pruhy po oboch stranách javorového listu symbolizujú polohu Kanady medzi dvoma oceánmi zhodne s devízou štátneho znaku Od mora k moru. Červená a biela sú oficiálne kanadské farby od roku 1921, pričom červená pripomína krv padlých Kanaďanov v prvej svetovej vojne a biela sneh kanadského severu.
Vlajku prvýkrát vyvesili 15. februára 1965, až potom, čo ju potvrdila aj britská kráľovná Alžbeta II.
Javorový list ako kanadský národný symbol je používaný už od začiatku 18. storočia. Napriek tomu sa na národnú vlajku druhej najväčšej krajiny sveta dostal až pred 50 rokmi po búrlivej diskusii v parlamente.
Kanadské národné symboly boli už v minulosti silno ovplyvnené prírodnými podmienkami krajiny, jej históriou a tiež tradíciami prvých národov. Popri najznámejšom javorovom liste k nim patrí aj sekerka spojená s osídľovaním Kanady, bobor symbolizujúci pracovitosť a budovateľské schopnosti a orol ako symbol vznešenosti. Samotný javorový list je tradičný kanadsko-indiánsky symbol ohňa a nebojácnosti, okrem toho je javor ako zdroj cukru veľmi cenený.
Za čias vlády kráľovnej Viktórie používala Kanada kombinovanú vlajku s pruhmi ako na vlajke americkej, kde namiesto obdĺžnika s hviezdami bola umiestnená vlajka britská a cez pruhy, v bielom poli v tvare javorového listu, bola umiestnená červená burbonská ľalia. K zmenám prišlo po prvej svetovej vojne, keď sa na rukávoch vojakov vyskytovali sekerky, bobry a javorové listy. Pri navrhovaní novej vlajky bolo konštatované, že rastlinný symbol javorového listu je prijateľný i pre francúzsku kanadskú menšinu a je tvarovo výraznejší a jednoduchší ako sekerka či bobor.
K najväčším obhajcom novej vlajky patril liberálny premiér Lester B. Pearson. Počas "veľkej historickej debaty o národnej vlajke" sa zastavil na zasadnutí Kanadskej kráľovskej légie, kde ukázal vojakom návrh novej vlajky. Dvojtisícové obecenstvo vtedy premiéra vypískalo. Veteráni z prvej aj druhej svetovej vojny si privykli na britskú koloniálnu zástavu, ktorú dovtedy používali. Pearson veteránov síce nepresvedčil, ale vo vojne za javorový list pokračoval. Zriadil 15-členný parlamentný výbor, ktorý spolu s expertmi na heraldiku prešiel vyše dvetisíc návrhov. Rozhádaný parlament zasadal 41-krát, rokovanie zabralo celkom 210 dní.
Neuveriteľne dlhá debata skončila pred Vianocami v roku 1964, keď parlament prijal návrh Georgea Stanleyho. Dekan umenia na Kráľovskej vojenskej vysokej škole v Kingstone sa inšpiroval vlajkou školy.
Len namiesto univerzitného erbu medzi dva červené pruhy vsadil javorový list. Červené pruhy po oboch stranách javorového listu symbolizujú polohu Kanady medzi dvoma oceánmi zhodne s devízou štátneho znaku Od mora k moru. Červená a biela sú oficiálne kanadské farby od roku 1921, pričom červená pripomína krv padlých Kanaďanov v prvej svetovej vojne a biela sneh kanadského severu.
Vlajku prvýkrát vyvesili 15. februára 1965, až potom, čo ju potvrdila aj britská kráľovná Alžbeta II.
Zdroje: http://www.ontola.com/, http://encyklopedia.sme.sk/