Schmit v rozhovore s európskymi novinármi v rámci projektu ENR, do ktorého patrí aj TASR, hovoril aj o predvolebných násilnostiach v Nemecku a atentáte na slovenského premiéra Roberta Fica.
Autor TASR
Brusel 30. mája (TASR) - Európski socialisti vylučujú spoluprácu s Európskymi konzervatívcami a reformistami (ECR) v Európskom parlamente (EP). V stredajšom rozhovore pre Európsku redakciu (ENR) to uviedol kandidát Strany európskych socialistov (PES) na predsedu Európskej komisie Nicolas Schmit a súčasný eurokomisár pre pracovné miesta a sociálne práva. Informuje spravodajca TASR.
Schmit potvrdil, že si nevie predstaviť spoluprácu s frakciou, ktorej súčasťou sú aj poslanci strany talianskej premiérky Giorgie Meloniovej a kritizoval Európsku ľudovú stranu (EPP) za to, že nepodpísala vyhlásenie štyroch politických skupín o vylúčení akejkoľvek spolupráce s extrémnou pravicou po júnových eurovoľbách. Zdôraznil, že je šokovaný vyhláseniami niektorých politikov z EPP, že "nechávajú dvere otvorené" extrémnej pravici, lebo ľudovci patrili medzi zakladateľov európskeho integračného procesu a teraz nevylučujú spojenectvo s tými, ktorí sú proti európskemu projektu.
Nemyslí si však, že sa Európsky parlament po náraste poslancov extrémnej pravice stane "neovládateľný". Upozornil na prieskumy, že ak vo Francúzku a Taliansku sú tieto sily na vzostupe, v Nemecku zas badať pokles preferencií AfD.
Schmit, pôvodom z Luxemburska, upozornil, že strany patriace do tábora EPP začali uzatvárať spojenectvá a koalície s krajne pravicovými stranami vo viacerých krajinách EÚ.
"Robia to v Holandsku, vo Švédsku, vo Fínsku. V Taliansku pod vedením extrémnej pravice. Takže to už nie je tá kresťansko-demokratická sila, ktorá prispela k budovaniu a prehlbovaniu integrácie. Stala sa z nej konzervatívna strana, ktorá nevylučuje otváranie sa extrémnej pravici," opísal situáciu.
O možnej spolupráci skupiny socialistov a demokratov v EP (S&D) s frakciou ECR Schmit jasne povedal, že "nemôžeme uzavrieť žiadnu alianciu, či dohodu s ECR".
Podľa jeho slov neexistujú dve krajne pravicové skupiny - jedna dobrá a jedná zlá. Hovorí sa o fašistickej krajnej pravici združenej v parlamentnej frakcii Identita a demokracia (ID), napríklad Liga severu Mattea Salviniho, a o "slušnej extrémnej pravici", kde sú Bratia Talianska premiérky Giorgie Meloniovej a španielska stranu Vox. V skupine ECR sú Švédski demokrati, ktorí okrem iného hovoria, že "ak ste Žid, nemôžete byť Švédom".
"Neexistuje žiadna slušná extrémna pravica," odkázal Schmit. Upozornil, že ak Meloniová na summitoch EÚ vystupuje ako umiernená, v skutočnosti sa so svojou fašistickou minulosťou nerozišla, lebo tomu nenasvedčuje to, čo robí v Taliansku.
Schmit v rozhovore s európskymi novinármi v rámci projektu ENR, do ktorého patrí aj TASR, hovoril aj o predvolebných násilnostiach v Nemecku a atentáte na slovenského premiéra Roberta Fica.
"V posledných rokoch diškurz niektorých síl, musím povedať hlavne krajne pravicových síl (...), nerešpektuje určitú úroveň dôstojnosti. A keď tento druh diškurzu naberá na obrátkach, ďalším krokom je fyzické násilie. A toho sme svedkom, na Slovensku a tiež v Nemecku, kde existuje takáto klíma nenávisti," povedal.
Dodal, že politika by nemala byť o nenávisti, ale o boji medzi demokratmi, ktorí sú protivníkmi, nie nepriateľmi.
Na otázku, ako zabrániť nárastu tohto druhu násilia, Schmit povedal, že treba ukázať, že tí, ktorí podporujú nenávistné prejavy, nedostávajú podporu ľudí a že treba vysvetliť občanom, že voliť strany s takýmto prístupom je "rizikom pre demokraciu".
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Schmit potvrdil, že si nevie predstaviť spoluprácu s frakciou, ktorej súčasťou sú aj poslanci strany talianskej premiérky Giorgie Meloniovej a kritizoval Európsku ľudovú stranu (EPP) za to, že nepodpísala vyhlásenie štyroch politických skupín o vylúčení akejkoľvek spolupráce s extrémnou pravicou po júnových eurovoľbách. Zdôraznil, že je šokovaný vyhláseniami niektorých politikov z EPP, že "nechávajú dvere otvorené" extrémnej pravici, lebo ľudovci patrili medzi zakladateľov európskeho integračného procesu a teraz nevylučujú spojenectvo s tými, ktorí sú proti európskemu projektu.
Nemyslí si však, že sa Európsky parlament po náraste poslancov extrémnej pravice stane "neovládateľný". Upozornil na prieskumy, že ak vo Francúzku a Taliansku sú tieto sily na vzostupe, v Nemecku zas badať pokles preferencií AfD.
Schmit, pôvodom z Luxemburska, upozornil, že strany patriace do tábora EPP začali uzatvárať spojenectvá a koalície s krajne pravicovými stranami vo viacerých krajinách EÚ.
"Robia to v Holandsku, vo Švédsku, vo Fínsku. V Taliansku pod vedením extrémnej pravice. Takže to už nie je tá kresťansko-demokratická sila, ktorá prispela k budovaniu a prehlbovaniu integrácie. Stala sa z nej konzervatívna strana, ktorá nevylučuje otváranie sa extrémnej pravici," opísal situáciu.
O možnej spolupráci skupiny socialistov a demokratov v EP (S&D) s frakciou ECR Schmit jasne povedal, že "nemôžeme uzavrieť žiadnu alianciu, či dohodu s ECR".
Podľa jeho slov neexistujú dve krajne pravicové skupiny - jedna dobrá a jedná zlá. Hovorí sa o fašistickej krajnej pravici združenej v parlamentnej frakcii Identita a demokracia (ID), napríklad Liga severu Mattea Salviniho, a o "slušnej extrémnej pravici", kde sú Bratia Talianska premiérky Giorgie Meloniovej a španielska stranu Vox. V skupine ECR sú Švédski demokrati, ktorí okrem iného hovoria, že "ak ste Žid, nemôžete byť Švédom".
"Neexistuje žiadna slušná extrémna pravica," odkázal Schmit. Upozornil, že ak Meloniová na summitoch EÚ vystupuje ako umiernená, v skutočnosti sa so svojou fašistickou minulosťou nerozišla, lebo tomu nenasvedčuje to, čo robí v Taliansku.
Schmit v rozhovore s európskymi novinármi v rámci projektu ENR, do ktorého patrí aj TASR, hovoril aj o predvolebných násilnostiach v Nemecku a atentáte na slovenského premiéra Roberta Fica.
"V posledných rokoch diškurz niektorých síl, musím povedať hlavne krajne pravicových síl (...), nerešpektuje určitú úroveň dôstojnosti. A keď tento druh diškurzu naberá na obrátkach, ďalším krokom je fyzické násilie. A toho sme svedkom, na Slovensku a tiež v Nemecku, kde existuje takáto klíma nenávisti," povedal.
Dodal, že politika by nemala byť o nenávisti, ale o boji medzi demokratmi, ktorí sú protivníkmi, nie nepriateľmi.
Na otázku, ako zabrániť nárastu tohto druhu násilia, Schmit povedal, že treba ukázať, že tí, ktorí podporujú nenávistné prejavy, nedostávajú podporu ľudí a že treba vysvetliť občanom, že voliť strany s takýmto prístupom je "rizikom pre demokraciu".
(spravodajca TASR Jaromír Novak)