Piatkové rozhodnutie súdu znamená, že v Nevade môžu pokračovať v príprave a tlači hlasovacích lístkov bez mena Steinovej a mien ďalších kandidátov Strany zelených.
Autor TASR
Washington 20. septembra (TASR) - Najvyšší súd USA v piatok odmietol zastaviť vykonanie rozhodnutia najvyššieho súdu štátu Nevada, ktorý Strane zelených neumožnil účasť v prezidentských voľbách.
Ako informovala agentúra Reuters citovaná TASR, tento verdikt vyhovuje Demokratickej strane. Nevada je totiž jedným zo štátov, ktoré rozhodnú o víťazovi prezidentských volieb v USA vypísaných na 5. novembra. Demokrati mali obavy, že Jill Steinová – ak by kandidovala za Stranu zelených – by mohla odlákať voličov od ich nominantky Kamaly Harrisovej.
Stranu zelených v konaní pred súdom zastupoval právnik Jay Sekulow, ktorý predtým pôsobil v tíme právnikov zastupujúcich exprezidenta USA Donalda Trumpa v kauze jeho impeachmentu.
Predmetom súdneho sporu bol spôsob zberu podpisov voličov v štáte Nevada, pri ktorom Strana zelených odovzdala nesprávne formuláre.
Piatkové rozhodnutie súdu znamená, že v Nevade môžu pokračovať v príprave a tlači hlasovacích lístkov bez mena Steinovej a mien ďalších kandidátov Strany zelených.
Podľa pozorovateľov by Steinová mohla Harrisovú pripraviť o víťazstvo v nerozhodných štátoch USA. Na stranu Steinovej sa totiž začali prikláňať arabsko-americkí a moslimskí voliči, ktorí nesúhlasia s podporou Spojených štátov pre izraelskú operáciu proti palestínskej militantnej skupine Hamas v Pásme Gazy.
Pri sčítaní ľudu v USA v roku 2020 sa k svojmu blízkovýchodnému pôvodu prihlásilo približne 3,5 milióna Američanov. Hoci predstavujú asi jedno percento celkovej populácie USA (335 miliónov), voliči tejto komunity by sa mohli ukázať ako kľúčoví v prípade tesného súboja v niektorom zo štátov americkej Únie.
Prieskum Rady pre americko-islamské vzťahy (CAIR) zverejnený tento mesiac napr. ukázal, že v štáte Michigan, ktorý je domovom veľkej arabsko-americkej komunity, podporuje Steinovú 40 percent moslimských voličov. Republikánsky kandidát Donald Trump tam získal podporu 18 percent opýtaných, zatiaľ čo Harrisovú by volilo 12 percent respondentov tejto komunity.
Steinová, ktorá je židovského pôvodu, ale je protiizraelskou aktivistkou, vedie nad Harrisovou aj medzi moslimami v Arizone a Wisconsine – štátoch s veľkou moslimskou populáciou, kde v roku 2020 Biden Trumpa tesne porazil.
Harrisová bola najlepšou voľbou pre moslimských voličov v Georgii a Pensylvánii. V Nevade by Trumpa volilo 27 percent voličov z moslimskej komunity, zatiaľ čo Harrisová tam má 26 percent sympatizantov.
Steinová kandidovala aj v roku 2016, keď získala niečo vyše jedného percenta hlasov voličov. Niektorí demokrati ju i Stranu zelených obvinili, že vzala hlasy demokratickej kandidátke Hillary Clintonovej. Inštitúty pre prieskum verejnej mienky v tohtoročných prezidentských voľbách nedávajú Steinovej žiadnu šancu na výhru.
Ako informovala agentúra Reuters citovaná TASR, tento verdikt vyhovuje Demokratickej strane. Nevada je totiž jedným zo štátov, ktoré rozhodnú o víťazovi prezidentských volieb v USA vypísaných na 5. novembra. Demokrati mali obavy, že Jill Steinová – ak by kandidovala za Stranu zelených – by mohla odlákať voličov od ich nominantky Kamaly Harrisovej.
Stranu zelených v konaní pred súdom zastupoval právnik Jay Sekulow, ktorý predtým pôsobil v tíme právnikov zastupujúcich exprezidenta USA Donalda Trumpa v kauze jeho impeachmentu.
Predmetom súdneho sporu bol spôsob zberu podpisov voličov v štáte Nevada, pri ktorom Strana zelených odovzdala nesprávne formuláre.
Piatkové rozhodnutie súdu znamená, že v Nevade môžu pokračovať v príprave a tlači hlasovacích lístkov bez mena Steinovej a mien ďalších kandidátov Strany zelených.
Podľa pozorovateľov by Steinová mohla Harrisovú pripraviť o víťazstvo v nerozhodných štátoch USA. Na stranu Steinovej sa totiž začali prikláňať arabsko-americkí a moslimskí voliči, ktorí nesúhlasia s podporou Spojených štátov pre izraelskú operáciu proti palestínskej militantnej skupine Hamas v Pásme Gazy.
Pri sčítaní ľudu v USA v roku 2020 sa k svojmu blízkovýchodnému pôvodu prihlásilo približne 3,5 milióna Američanov. Hoci predstavujú asi jedno percento celkovej populácie USA (335 miliónov), voliči tejto komunity by sa mohli ukázať ako kľúčoví v prípade tesného súboja v niektorom zo štátov americkej Únie.
Prieskum Rady pre americko-islamské vzťahy (CAIR) zverejnený tento mesiac napr. ukázal, že v štáte Michigan, ktorý je domovom veľkej arabsko-americkej komunity, podporuje Steinovú 40 percent moslimských voličov. Republikánsky kandidát Donald Trump tam získal podporu 18 percent opýtaných, zatiaľ čo Harrisovú by volilo 12 percent respondentov tejto komunity.
Steinová, ktorá je židovského pôvodu, ale je protiizraelskou aktivistkou, vedie nad Harrisovou aj medzi moslimami v Arizone a Wisconsine – štátoch s veľkou moslimskou populáciou, kde v roku 2020 Biden Trumpa tesne porazil.
Harrisová bola najlepšou voľbou pre moslimských voličov v Georgii a Pensylvánii. V Nevade by Trumpa volilo 27 percent voličov z moslimskej komunity, zatiaľ čo Harrisová tam má 26 percent sympatizantov.
Steinová kandidovala aj v roku 2016, keď získala niečo vyše jedného percenta hlasov voličov. Niektorí demokrati ju i Stranu zelených obvinili, že vzala hlasy demokratickej kandidátke Hillary Clintonovej. Inštitúty pre prieskum verejnej mienky v tohtoročných prezidentských voľbách nedávajú Steinovej žiadnu šancu na výhru.