Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Katalánska polícia podľa denník Ela País vysvetlila, že likvidácia tábora súvisí s bezpečnosťou a pripomenula, že v celom Španielsku naďalej platí štvrtý stupeň teroristickej hrozby.
Autor TASR
Barcelona 26. septembra (TASR) - Katalánska polícia Mossos d'Esquadra v stredu zlikvidovala stanový tábor, ktorý si na Námestí sv. Jakuba v centre Barcelony postavili prívrženci katalánskej nezávislosti. Na tomto námestí sídli katalánska vláda a barcelonská radnica.
Katalánska polícia podľa denník Ela País vysvetlila, že likvidácia tábora súvisí s bezpečnosťou a pripomenula, že v celom Španielsku naďalej platí štvrtý stupeň teroristickej hrozby.
"My sme ľudí nevyhnali, len sme odstránili objekty, ktoré by mohli brániť činnostiam na zaistenie bezpečnosti," povedal hovorca katalánskej polície.
Stanový tábor vznikol v centre Barcelony 11. septembra, keď Katalánci slávia svoj národný deň, známy ako "Diada" (Deň). Deje sa tak pri príležitosti pádu Barcelony do rúk španielskych síl v roku 1714. Od roku 2012 sa v tento deň konajú mohutné pochody za nezávislosť Katalánska.
Aktivisti za nezávislosť vyhlásili, že z Námestia sv. Jakuba neodídu, kým sa "Katalánska republika nestane skutočnosťou".
Minulý piatok (21.9.) boli stany rozobraté v súvislosti s celomestskými oslavami sviatku patrónky Barcelony - La Mercé. V utorok sa však aktivisti vrátili a stany na námestí postavili znova.
O niekoľko dní - 1. októbra - uplynie rok od referenda o nezávislosti Katalánska, ktoré sa konalo napriek zákazu vlády v Madride. Na plebiscite sa zúčastnilo 43 percent katalánskych voličov, z ktorých 90 percent hlasovalo za oddelenie tohto autonómneho regiónu od zvyšku Španielska.
Vláda v Madride a španielsky ústavný súd označili výsledky hlasovania za neplatné. Katalánsky parlament napriek tomu pristúpil 27. októbra k jednostrannému vyhláseniu nezávislosti. Nasledujúci deň španielsky vláda uvalila na Katalánsko priamy dohľad, odvolala katalánske vedenie a rozpustila katalánsky parlament.
Španielske úrady okrem toho začali viesť vyšetrovanie voči bývalej katalánskej vláde, lídrom proseparatistických organizácií, bývalým veliteľom katalánskych bezpečnostných zložiek a bývalému vedeniu katalánskeho parlamentu. Deväť z vyšetrovaných osôb sa stále nachádza vo väzbe. Niekoľkí politici sa pred trestným stíhaním skrývajú v Belgicku, Británii či Švédsku. Medzi nimi je aj bývalý katalánsky premiér Carles Puigdemont.
Katalánska polícia podľa denník Ela País vysvetlila, že likvidácia tábora súvisí s bezpečnosťou a pripomenula, že v celom Španielsku naďalej platí štvrtý stupeň teroristickej hrozby.
"My sme ľudí nevyhnali, len sme odstránili objekty, ktoré by mohli brániť činnostiam na zaistenie bezpečnosti," povedal hovorca katalánskej polície.
Stanový tábor vznikol v centre Barcelony 11. septembra, keď Katalánci slávia svoj národný deň, známy ako "Diada" (Deň). Deje sa tak pri príležitosti pádu Barcelony do rúk španielskych síl v roku 1714. Od roku 2012 sa v tento deň konajú mohutné pochody za nezávislosť Katalánska.
Aktivisti za nezávislosť vyhlásili, že z Námestia sv. Jakuba neodídu, kým sa "Katalánska republika nestane skutočnosťou".
Minulý piatok (21.9.) boli stany rozobraté v súvislosti s celomestskými oslavami sviatku patrónky Barcelony - La Mercé. V utorok sa však aktivisti vrátili a stany na námestí postavili znova.
O niekoľko dní - 1. októbra - uplynie rok od referenda o nezávislosti Katalánska, ktoré sa konalo napriek zákazu vlády v Madride. Na plebiscite sa zúčastnilo 43 percent katalánskych voličov, z ktorých 90 percent hlasovalo za oddelenie tohto autonómneho regiónu od zvyšku Španielska.
Vláda v Madride a španielsky ústavný súd označili výsledky hlasovania za neplatné. Katalánsky parlament napriek tomu pristúpil 27. októbra k jednostrannému vyhláseniu nezávislosti. Nasledujúci deň španielsky vláda uvalila na Katalánsko priamy dohľad, odvolala katalánske vedenie a rozpustila katalánsky parlament.
Španielske úrady okrem toho začali viesť vyšetrovanie voči bývalej katalánskej vláde, lídrom proseparatistických organizácií, bývalým veliteľom katalánskych bezpečnostných zložiek a bývalému vedeniu katalánskeho parlamentu. Deväť z vyšetrovaných osôb sa stále nachádza vo väzbe. Niekoľkí politici sa pred trestným stíhaním skrývajú v Belgicku, Británii či Švédsku. Medzi nimi je aj bývalý katalánsky premiér Carles Puigdemont.
