Achmetov, ktorý bol vo funkcii kazašského ministerského predsedu v rokoch 2012-2014, svoje pochybenie odmietol.
Autor TASR
Astana 12. decembra (TASR) - Bývalého kazašského premiéra Serika Achmetova odsúdili v piatok na desať rokov väzenia za spreneveru, zneužitie moci a korupciu. Súd zasadal v meste Karaganda, kde Achmetov koncom 80. rokov začínal svoju politickú kariéru ako člen Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ), píše agentúra Reuters.
Achmetov (57), ktorý bol vo funkcii kazašského ministerského predsedu v rokoch 2012-2014, svoje pochybenie odmietol. Podľa analytika Dosyma Satpajeva má tento prípad málo do činenia so skutočným bojom proti úplatkárstvu v krajine.
"Achmetov nehral politické hry. Nemá žiadne politické ambície a nie je ani lídrom opozície. Boj proti korupcii v Kazachstane sa väčšinou spája s vnútorným zápasom v elitných kruhoch," tvrdí Satpajev.
Na ropu bohatý Kazachstan, bývalá sovietska republika ležiaca v strednej Ázii, je podľa najnovšej správy organizácie Transparency International na 126. priečke 175-miestneho indexu najkorupčnejších štátov.
Kazašských premiérov vymenúva prezident Nursultan Nazarbajev, ktorý je pri moci od roku 1991, keď krajina získala nezávislosť. Podliehajú skôr nemu než parlamentu, čím je ich moc menšia než v parlamentných demokraciách.
Achmetov (57), ktorý bol vo funkcii kazašského ministerského predsedu v rokoch 2012-2014, svoje pochybenie odmietol. Podľa analytika Dosyma Satpajeva má tento prípad málo do činenia so skutočným bojom proti úplatkárstvu v krajine.
"Achmetov nehral politické hry. Nemá žiadne politické ambície a nie je ani lídrom opozície. Boj proti korupcii v Kazachstane sa väčšinou spája s vnútorným zápasom v elitných kruhoch," tvrdí Satpajev.
Na ropu bohatý Kazachstan, bývalá sovietska republika ležiaca v strednej Ázii, je podľa najnovšej správy organizácie Transparency International na 126. priečke 175-miestneho indexu najkorupčnejších štátov.
Kazašských premiérov vymenúva prezident Nursultan Nazarbajev, ktorý je pri moci od roku 1991, keď krajina získala nezávislosť. Podliehajú skôr nemu než parlamentu, čím je ich moc menšia než v parlamentných demokraciách.