Washington/Kyjev 1. februára (TASR) - Spojené štáty chcú, aby sa na Ukrajine konali prezidentské i parlamentné voľby, a to možno už do konca roka v prípade, že sa Kyjev v nadchádzajúcich mesiacoch dohodne s Moskvou na prímerí. V rozhovore pre agentúru Reuters to povedal osobitný vyslanec amerického prezidenta pre Rusko a Ukrajinu Keith Kellogg, píše TASR.

Prezidentské aj parlamentné voľby, ktoré Ukrajina pozastavila počas vojny s Ruskom, sa podľa slov Kellogga "musia usporiadať".

"Väčšina demokratických krajín má voľby v čase vojny. Myslím si, že je dôležité, aby tak urobili," povedal Kellogg. Podľa neho by to bolo dobré aj pre demokraciu. "To je čaro stabilnej demokracie, že máte viac ako jedného možného kandidáta," dodal vyslanec prezidenta USA Donalda Trumpa.

Trump aj Kellogg tvrdia, že pripravujú plán, ako v prvých mesiacoch novej americkej administratívy sprostredkovať dohodu o ukončení vojny na Ukrajine, ktorú vo februári 2022 napadlo Rusko. O svojej stratégii dosiaľ poskytli len málo podrobností. Nezmienili sa ani o tom, kedy by takýto plán mohli predstaviť.

Trumpov plán sa stále vyvíja a zatiaľ nepadli žiadne politické rozhodnutia, avšak Kellogg i predstavitelia Bieleho domu v posledných dňoch diskutujú o tom, že budú naliehať na Ukrajinu, aby súhlasila s usporiadaním volieb ako súčasť počiatočného prímeria s Ruskom, potvrdili pre Reuters dva nemenované zdroje a bývalý činiteľ USA.

Predstavitelia americkej administratívy údajne tiež diskutujú o tom, či má Trump tlačiť na počiatočné prímerie pred tým, ako sa pokúsi vyjednať pokiaľ možno trvalú dohodu medzi Kyjevom a Moskvou. Ak by sa na Ukrajine konali prezidentské voľby, ich víťaz by podľa tých istých zdrojov mohol byť zodpovedný za rokovania o takejto dohode s Ruskom.

Podľa Reuters nie je jasné, ako by na takýto Trumpov plán zareagoval Kyjev. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že voľby by sa mohli uskutočniť ešte tento rok v prípade, že sa ukončia boje a Ukrajina získa také bezpečnostné záruky, ktoré odradia Rusko od ďalších útokov.

Trump však zatiaľ oficiálne nepožiadal Ukrajinu, aby usporiadala prezidentské voľby do konca roka, uviedol vysokopostavený poradca v Kyjeve i zdroj z ukrajinskej vlády.

Zelenského päťročné funkčné obdobie v úrade sa malo pôvodne skončiť v roku 2024. Parlament mu ho ale predĺžil z dôvodu vojnového stavu, v čase ktorého je na Ukrajine podľa jej zákonov výslovne zakázané usporiadať prezidentské či parlamentné voľby.

Otázku volieb Spojené štáty podľa Reuters nastolili aj v rokoch 2023 a 2024 na rokovaniach s vysokopostavenými predstaviteľmi Zelenského kancelárie počas administratívy Trumpovho predchodcu Joea Bidena.

V uplynulých mesiacoch však predstavitelia Kyjeva v rozhovoroch s Washingtonom konanie volieb údajne odmietali. Argumentovali, že v takejto nestabilnej situácii na Ukrajine by to iba rozdelilo jej vedenie a mohlo privolať aj ruské vplyvové operácie, uviedli dvaja bývalí americkí predstavitelia.

Ruský prezident Vladimir Putin verejne deklaruje, že Zelenského nepovažuje za legitímneho lídra, keďže nemá obnovený volebný mandát. Takisto tvrdí, že ukrajinský prezident nemá zákonné právo podpisovať záväzné dokumenty, ktoré sa týkajú možnej mierovej dohody.

Zelenskyj by sa však podľa šéfa Kremľa zatiaľ mohol zúčastniť na rokovaniach, najprv by ale mal zrušiť dekrét z roku 2022, ktorý zakazuje rozhovory s Ruskom, kým je na čele krajiny Putin.

Zdroj z ukrajinskej vlády sa ale podľa Reuters domnieva, že Putin využíva otázku volieb ako falošnú zámienku na prerušenie budúcich rokovaní. "(Pripravuje) pascu, keď tvrdí, že ak sa na Ukrajine neuskutočnia voľby, môže neskôr ignorovať akékoľvek dohody," uviedol zdroj.