Šarm aš-Šajch 14. marca (TASR) - Americký minister zahraničných vecí John Kerry dnes vyjadril nádej, že Izrael si v utorkových parlamentných voľbách 17. marca zvolí vládu, ktorá sa dokáže postarať o potreby domáceho obyvateľstva v krajine a takisto "naplní nádej na mier".

Kerry podľa tlačovej agentúry AP uviedol, že postoj Spojených štátov posledných 50 rokov - medzi demokratmi aj republikánmi - bol vždy postojom na podporu mieru.

Šéf americkej diplomacie ďalej povedal, že nech už izraelskí voliči v utorok rozhodnú akokoľvek, dúfa, že to prinesie šancu na napredovanie v mierovom úsilí.

Kerry na dnešnej tlačovej konferencii v Egypte nechcel povedať na túto tému viac - aby nikto nemohol dezinterpretovať jeho výroky ako zasahovanie do volebného procesu v Izraeli.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu a jeho pravicová strana Likud majú vo voľbách vážneho súpera, umierneného Jischaka Herzoga, ktorý je hlavným vyzývateľom Netanjahua.

Výsledky prieskumu zverejnené v piatok naznačujú, že stredoľavá aliancia nazvaná Sionistický tábor, ktorú vytvorili Izraelská strana práce Jicchaka Herzoga a strana Hnutie (ha-Tnua) bývalej ministerky spravodlivosti Cipi Livniovej, by v Knesete obsadila 26 kresiel oproti 22 kreslám Netanjahuovho Likudu.

Kerry na tlačovej konferencii v egyptskom letovisku Šarm aš-Šajch tiež povedal, že na nedeľné jadrové rokovania s Iránom do švajčiarskeho Lausanne sa vracia s tým, že v ceste k dohode sú ešte "závažné diery".

Foto: TASR/AP

Minister dodal, že nevie povedať, či USA a ďalšie svetové veľmoci budú schopné dosiahnuť rámcovú dohodu s Iránom do konečného termínu stanoveného na 31. marca.

Americký politik informoval, že sa musí rozprávať s iránskym ministrom zahraničných vecí a spolu s ním posúdiť následky listu republikánov z amerického Kongresu iránskym lídrom. Kerry dodal, že list podkopal diplomatické úsilie Obamovej administratívy.

Kerry tiež zopakoval, že postojom administratívy je, že chce správnu dohodu s Iránom, a nie hocijakú.

Minister zahraničných vecí na ekonomickej konferencii v egyptskom letovisku takisto oznámil, že USA "čoskoro" rozhodnú, akým spôsobom rozmrazia stámilióny dolárov pozastavenej americkej vojenskej pomoci Egyptu.

Egypt sa snaží získať stíhačky F-16, tanky a ďalší materiál na boj proti extrémistickej hrozbe, ktorá sa do krajiny šíri z Líbye a existuje už na Sinajskom polostrove.

Obamova administratíva pokladá tieto financie za mimoriadne dôležité pre stabilitu na Blízkom východe.

USA sa však ešte musia rozhodnúť, či uznajú pokrok Egypta v otázke ľudských práv, demokracie a právneho štátu - alebo vydajú deklaráciu, že takáto pomoc je v záujme americkej národnej bezpečnosti.

Vojenskú pomoc Egyptu pozastavili Spojené štáty v roku 2013, keď armáda zvrhla riadne zvolenú vládu islamistického prezidenta Muhammada Mursího.