Index KidsRights každoročne poukazuje na dodržiavanie práv detí: zo 193 krajín sú na tom najlepšie deti na Islande, vo Švédsku a Fínsku, a najhoršie v Čade, Afganistane a Južnom Sudáne.
Autor TASR
Haag 26. júna (TASR) - Štvrtina detí na celom svete bude tento rok žiť pod hranicou chudoby. Jedným z dôvodov je invázia Ruska na Ukrajinu, ktorá spôsobila prudký nárast cien potravín a energií. Uviedla to v pondelok organizácia KidsRights. TASR správu prevzala z agentúry AFP a webovej stránky tejto organizácie.
Ruská invázia na Ukrajinu je tak ďalšou zo série už existujúcich kríz, ktoré majú vplyv na práva detí, uviedla holandská mimovládna organizácia opierajúca sa o údaje agentúr OSN.
Index KidsRights každoročne poukazuje na dodržiavanie práv detí: zo 193 krajín sú na tom najlepšie deti na Islande, vo Švédsku a Fínsku, a najhoršie v Čade, Afganistane a Južnom Sudáne.
Najviac zasiahnuté od vlaňajšieho februárového útoku Moskvy na susednú krajinu boli ukrajinské deti (7,5 milióna), pričom veľký počet detí bolo vysídlených, uvádza správa.
Podľa hodnotenia organizácie KidsRights sú tiež deti ohrozené vplyvmi klimatickej zmeny a pretrvávajúcimi zdravotnými dosahmi pandémie ochorenia COVID-19.
V dôsledku prerušenia očkovacích kampaní pre covid vynechalo v rokoch 2019 - 2021 rutinné očkovanie celkovo 67 miliónov detí. Pretrvávajúcim problém je naďalej zmena klímy, pričom klimatickými rizikami, šokmi a stresom sú obzvlášť ohrozené najmä deti v ázijských krajinách.
V súvislosti s hodnotením stavu detských práv organizácia KidsRights poukázala aj na občiansky konflikt v Sudáne a zákaz vysokoškolského vzdelávania dievčat v Afganistane.
Rastúca chudoba bola s najväčšou pravdepodobnosťou príčinou zvyšujúcej sa miery úmrtnosti detí mladších ako päť rokov v krajinách ako Madagaskar a Niger, ako i nárastu detskej práce.
Organizácia označila tohtoročnú správu za alarmujúcu. "Naša sľubná ďalšia generácia je znevýhodňovaná na každom kroku," uviedol zakladateľ a predseda KidsRights Marc Dullaert.
V indexe sú hodnotené krajiny, ktoré ratifikovali Dohovor OSN o právach dieťaťa a z ktorých sú k dispozícii relevantné údaje.
Ruská invázia na Ukrajinu je tak ďalšou zo série už existujúcich kríz, ktoré majú vplyv na práva detí, uviedla holandská mimovládna organizácia opierajúca sa o údaje agentúr OSN.
Index KidsRights každoročne poukazuje na dodržiavanie práv detí: zo 193 krajín sú na tom najlepšie deti na Islande, vo Švédsku a Fínsku, a najhoršie v Čade, Afganistane a Južnom Sudáne.
Najviac zasiahnuté od vlaňajšieho februárového útoku Moskvy na susednú krajinu boli ukrajinské deti (7,5 milióna), pričom veľký počet detí bolo vysídlených, uvádza správa.
Podľa hodnotenia organizácie KidsRights sú tiež deti ohrozené vplyvmi klimatickej zmeny a pretrvávajúcimi zdravotnými dosahmi pandémie ochorenia COVID-19.
V dôsledku prerušenia očkovacích kampaní pre covid vynechalo v rokoch 2019 - 2021 rutinné očkovanie celkovo 67 miliónov detí. Pretrvávajúcim problém je naďalej zmena klímy, pričom klimatickými rizikami, šokmi a stresom sú obzvlášť ohrozené najmä deti v ázijských krajinách.
V súvislosti s hodnotením stavu detských práv organizácia KidsRights poukázala aj na občiansky konflikt v Sudáne a zákaz vysokoškolského vzdelávania dievčat v Afganistane.
Rastúca chudoba bola s najväčšou pravdepodobnosťou príčinou zvyšujúcej sa miery úmrtnosti detí mladších ako päť rokov v krajinách ako Madagaskar a Niger, ako i nárastu detskej práce.
Organizácia označila tohtoročnú správu za alarmujúcu. "Naša sľubná ďalšia generácia je znevýhodňovaná na každom kroku," uviedol zakladateľ a predseda KidsRights Marc Dullaert.
V indexe sú hodnotené krajiny, ktoré ratifikovali Dohovor OSN o právach dieťaťa a z ktorých sú k dispozícii relevantné údaje.