Niektoré časti 1400 kilometrov dlhej hranice medzi týmito krajinami totiž neboli riadne vytýčené, čo viedlo k občasným potýčkam medzi miestnymi obyvateľmi, najmä pre pastviny či zdroje pitnej vody.
Autor TASR
Biškek/Taškent 4. novembra (TASR) - Kirgizsko podpísalo niekoľko dohôd s Uzbekistanom, ktoré by mali dopomôcť k vyriešeniu sporov o hraniciach medzi týmito dvoma stredoázijskými štátmi, ako aj o spoločnom spravovaní dôležitej priehrady. Vo štvrtok to uviedlo kirgizské ministerstvo zahraničných vecí. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Delegácie oboch krajín podpísali dohodu o "určitých častiach kirgizsko-uzbeckej štátnej hranice" počas návštevy uzbeckého ministra zahraničných vecí Vladimira Norova v kirgizskej metropole Biškek.
Niektoré časti 1400 kilometrov dlhej hranice medzi týmito krajinami totiž neboli riadne vytýčené, čo viedlo k občasným potýčkam medzi miestnymi obyvateľmi, najmä pre pastviny či zdroje pitnej vody.
Zdroj z kirgizského rezortu diplomacie však pre AFP uviedol, že hranice sú teraz "kompletne vytýčené".
Stredoázijské republiky tiež podpísali dohodu o spolupráci súvisiacej so spravovaním tamojších zdrojov vody vrátane priehrady Kempír-Abad, uviedlo ministerstvo zahraničných vecí. Priehrada, postavená ešte počas bývalého Sovietskeho zväzu, do ktorého patrili aj Kirgizsko a Uzbekistan, je súčasťou kľúčovej infraštruktúry tohto regiónu, kde obyvatelia často trpia nedostatkom vody.
Agentúra AFP pripomína, že podpísanie dohôd sa uskutočnilo po tom, čo kirgizské úrady zadržali viac ako 20 politikov a štátnych zamestnancov, ktorí proti podpisu dohôd protestovali.
Obsah dohody nie je známy. Jej odporcovia však uviedli, že Biškek sa bude musieť vzdať kontroly nad touto strategicky významnou priehradou, píše AFP. Kirgizský prezident Sadyr Žaparov však tieto tvrdenia označil za "sabotáž a provokáciu".
Delegácie oboch krajín podpísali dohodu o "určitých častiach kirgizsko-uzbeckej štátnej hranice" počas návštevy uzbeckého ministra zahraničných vecí Vladimira Norova v kirgizskej metropole Biškek.
Niektoré časti 1400 kilometrov dlhej hranice medzi týmito krajinami totiž neboli riadne vytýčené, čo viedlo k občasným potýčkam medzi miestnymi obyvateľmi, najmä pre pastviny či zdroje pitnej vody.
Zdroj z kirgizského rezortu diplomacie však pre AFP uviedol, že hranice sú teraz "kompletne vytýčené".
Stredoázijské republiky tiež podpísali dohodu o spolupráci súvisiacej so spravovaním tamojších zdrojov vody vrátane priehrady Kempír-Abad, uviedlo ministerstvo zahraničných vecí. Priehrada, postavená ešte počas bývalého Sovietskeho zväzu, do ktorého patrili aj Kirgizsko a Uzbekistan, je súčasťou kľúčovej infraštruktúry tohto regiónu, kde obyvatelia často trpia nedostatkom vody.
Agentúra AFP pripomína, že podpísanie dohôd sa uskutočnilo po tom, čo kirgizské úrady zadržali viac ako 20 politikov a štátnych zamestnancov, ktorí proti podpisu dohôd protestovali.
Obsah dohody nie je známy. Jej odporcovia však uviedli, že Biškek sa bude musieť vzdať kontroly nad touto strategicky významnou priehradou, píše AFP. Kirgizský prezident Sadyr Žaparov však tieto tvrdenia označil za "sabotáž a provokáciu".