Prezident Žaparov odmietol obavy týkajúce sa koncentrácie moci, keď vyhlásil, že Kirgizsko zostane demokratickou krajinou.
Autor TASR
Biškek 12. apríla (TASR) - Voliči v Kirgizsku schválili v nedeľňajšom referende novú ústavu, ktorá rozširuje právomoci prezidenta tejto stredoázijskej republiky. Vyplýva to z predbežných výsledkov, o ktorých na svojom spravodajskom portáli informovala stanica Slobodná Európa (RFE/RL).
Ústredná volebná komisia po sčítaní vyše 90 percent hlasov oznámila, že zmeny ústavy podporilo približne 79 percent zúčastnených občanov. Hoci hlasovať prišlo len okolo 37 percent voličov, účasť presiahla 30 percent potrebných na platnosť referenda.
Nová ústava zníži počet členov parlamentu o štvrtinu na 90 a dá prezidentovi právomoc vymenúvať sudcov a šéfov bezpečnostných orgánov. Umožní tiež hlave štátu zastávať úrad dve funkčné obdobia namiesto doterajšieho jedného.
V Kirgizsku by okrem toho malo vzniknúť tzv. ľudové zhromaždenie, ktoré bude "poradným a koordinačným orgánom" pod kontrolou prezidenta. Podľa kritikov by mohlo fungovať ako tieňový parlament, ktorý prezidentovi poskytne ešte väčšiu moc.
Referendum sa konalo tri mesiace po tom, ako sa kirgizským prezidentom stal populista Sadyr Žaparov. Zvolili ho po búrlivom období, v ktorom protesty proti predošlým voľbám a politická kríza súvisiaca so spormi o budúce smerovanie krajiny viedli k zosadeniu vlády jeho predchodcu Sooronbaja Žeenbekova.
Kritici Žaparova obviňujú z toho, že sa urýchlene snaží prijať novú ústavu s cieľom vytvoriť autoritársky systém, v ktorom bude príliš veľa moci sústredených v rukách prezidenta.
Žaparov v rozhovore pre RFE/RL v marci navrhované zmeny obhajoval. Podľa jeho slov sú potrebné pre silnú ústrednú zložku moci, ktorá "nastolí poriadok" v krajine so 6,5 milióna obyvateľov, kde od roku 2005 došlo už trikrát k nepokojom vedúcim k pádu vlády.
Žaparov tiež odmietol obavy týkajúce sa koncentrácie moci, keď vyhlásil, že Kirgizsko zostane demokratickou krajinou.
Ústredná volebná komisia po sčítaní vyše 90 percent hlasov oznámila, že zmeny ústavy podporilo približne 79 percent zúčastnených občanov. Hoci hlasovať prišlo len okolo 37 percent voličov, účasť presiahla 30 percent potrebných na platnosť referenda.
Nová ústava zníži počet členov parlamentu o štvrtinu na 90 a dá prezidentovi právomoc vymenúvať sudcov a šéfov bezpečnostných orgánov. Umožní tiež hlave štátu zastávať úrad dve funkčné obdobia namiesto doterajšieho jedného.
V Kirgizsku by okrem toho malo vzniknúť tzv. ľudové zhromaždenie, ktoré bude "poradným a koordinačným orgánom" pod kontrolou prezidenta. Podľa kritikov by mohlo fungovať ako tieňový parlament, ktorý prezidentovi poskytne ešte väčšiu moc.
Referendum sa konalo tri mesiace po tom, ako sa kirgizským prezidentom stal populista Sadyr Žaparov. Zvolili ho po búrlivom období, v ktorom protesty proti predošlým voľbám a politická kríza súvisiaca so spormi o budúce smerovanie krajiny viedli k zosadeniu vlády jeho predchodcu Sooronbaja Žeenbekova.
Kritici Žaparova obviňujú z toho, že sa urýchlene snaží prijať novú ústavu s cieľom vytvoriť autoritársky systém, v ktorom bude príliš veľa moci sústredených v rukách prezidenta.
Žaparov v rozhovore pre RFE/RL v marci navrhované zmeny obhajoval. Podľa jeho slov sú potrebné pre silnú ústrednú zložku moci, ktorá "nastolí poriadok" v krajine so 6,5 milióna obyvateľov, kde od roku 2005 došlo už trikrát k nepokojom vedúcim k pádu vlády.
Žaparov tiež odmietol obavy týkajúce sa koncentrácie moci, keď vyhlásil, že Kirgizsko zostane demokratickou krajinou.