Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Žaparov počas svojej inaugurácie prisľúbil, že zachová integritu ľudu a bezpečnosť krajiny.
Autor TASR
Biškek 28. januára (TASR) - Nový kirgizský prezident Sadyr Žaparov zložil vo štvrtok v hlavnom meste Biškek slávnostnú prísahu, čím sa dokončila jeho transformácia z väzňa na hlavu štátu v rozmedzí iba niekoľkých mesiacov.
Žaparov (52) si vo väzení odpykával trest za bratie rukojemníkov, v októbri minulého roka ho však počas politickej krízy týkajúcej sa parlamentného hlasovania prepustili na slobodu a politik následne začal strmú cestu na vrchol moci.
V prezidentských voľbách, ktoré sa v tejto stredoázijskej krajine konali 10. januára, zaznamenal drvivé víťazstvo ziskom 80 percent hlasov.
Žaparov počas svojej inaugurácie prisľúbil, že "zachová integritu ľudu a bezpečnosť krajiny", informovala tlačová agentúra AFP. Nový prezident zložil sľub na kirgizskú ústavu, ktorú čaká v nasledujúcich mesiacoch prepracovanie.
Voliči v referende, ktoré sa konalo spolu s prezidentskými voľbami, uprednostnili prezidentskú formu vlády pred parlamentným modelom.
Predstaviteľ kirgizského kabinetu v pondelok oznámil, že Žaparov uskutoční svoju prvú zahraničnú cestu vo funkcii prezidenta do Ruska, kde žijú a pracujú státisíce Kirgizov. Moskva zaujala k politickým otrasom v tejto vyše šesťmiliónovej krajine, ktorá sa spolieha na pôžičky a investície od susednej Číny, nesúhlasný postoj.
Nová ústava pravdepodobne udelí hlave štátu nové rozsiahle právomoci a zruší limit na jedno funkčné prezidentské obdobie, ktorý bol prijatý po krvavom povstaní a zosadení druhého lídra krajiny Kurmanbeka Bakijeva v roku 2010.
Sooronbaj Žeenbekov, ktorý sa vlani stal tretím kirgizským prezidentom, ktorý odstúpil na pozadí nepokojov, sa zúčastnil na Žaparovovej inaugurácii v budove Kirgizskej štátnej filharmónie v Biškeku.
Tisíce ľudí povstali po tom, ako hlasovanie v parlamente umožnilo vládnuť stranám blízkym Žeenbekovi, a to uprostred obvinení z masívneho kupovania hlasov. Výsledky tohto hlasovania boli následne anulované.
Ruský prezident Vladimir Putin vlani označil zvrhnutie predošlej kirgizskej vlády za "nešťastné" a skritizoval krajinu za to, že sa usiluje o zavedenie politického modelu založeného na západných demokraciách.
Žaparov (52) si vo väzení odpykával trest za bratie rukojemníkov, v októbri minulého roka ho však počas politickej krízy týkajúcej sa parlamentného hlasovania prepustili na slobodu a politik následne začal strmú cestu na vrchol moci.
V prezidentských voľbách, ktoré sa v tejto stredoázijskej krajine konali 10. januára, zaznamenal drvivé víťazstvo ziskom 80 percent hlasov.
Žaparov počas svojej inaugurácie prisľúbil, že "zachová integritu ľudu a bezpečnosť krajiny", informovala tlačová agentúra AFP. Nový prezident zložil sľub na kirgizskú ústavu, ktorú čaká v nasledujúcich mesiacoch prepracovanie.
Voliči v referende, ktoré sa konalo spolu s prezidentskými voľbami, uprednostnili prezidentskú formu vlády pred parlamentným modelom.
Predstaviteľ kirgizského kabinetu v pondelok oznámil, že Žaparov uskutoční svoju prvú zahraničnú cestu vo funkcii prezidenta do Ruska, kde žijú a pracujú státisíce Kirgizov. Moskva zaujala k politickým otrasom v tejto vyše šesťmiliónovej krajine, ktorá sa spolieha na pôžičky a investície od susednej Číny, nesúhlasný postoj.
Nová ústava pravdepodobne udelí hlave štátu nové rozsiahle právomoci a zruší limit na jedno funkčné prezidentské obdobie, ktorý bol prijatý po krvavom povstaní a zosadení druhého lídra krajiny Kurmanbeka Bakijeva v roku 2010.
Sooronbaj Žeenbekov, ktorý sa vlani stal tretím kirgizským prezidentom, ktorý odstúpil na pozadí nepokojov, sa zúčastnil na Žaparovovej inaugurácii v budove Kirgizskej štátnej filharmónie v Biškeku.
Tisíce ľudí povstali po tom, ako hlasovanie v parlamente umožnilo vládnuť stranám blízkym Žeenbekovi, a to uprostred obvinení z masívneho kupovania hlasov. Výsledky tohto hlasovania boli následne anulované.
Ruský prezident Vladimir Putin vlani označil zvrhnutie predošlej kirgizskej vlády za "nešťastné" a skritizoval krajinu za to, že sa usiluje o zavedenie politického modelu založeného na západných demokraciách.
