Park pokrýva viac než 408.000 štvorcových kilometrov a nachádzajú sa v ňom rozsiahle koralové bariéry a oceánske ekosystémy.
Autor TASR
Wellington 15. novembra (TASR) - Oceánska krajina Kiribati v pondelok obhajovala svoj plán na otvorenie jednej z najväčších morských rezervácií na svete pre komerčný rybolov. Tvrdenia, že za týmto krokom stojí Čína, označila za "neokoloniálne".
Daný návrh ohrozí zápis Phoenixských ostrovov na zozname Svetového dedičstva UNESCO. Ide o morský park s rozlohou Grónska ležiaci približne na polceste medzi Novým Zélandom a Havajom.
Park pokrýva viac než 408.000 štvorcových kilometrov a nachádzajú sa v ňom rozsiahle koralové bariéry a oceánske ekosystémy, ktoré podporujú život tuniakov, korytnačiek, rýb koralových útesov a žralokov. V roku 2015 ho vyhlásili za zónu bez výlovu, čo zabraňuje komerčným rybárskym plavidlám pôsobiť v týchto nedotknutých vodách.
Kiribatská vláda však vyhlásila, že plánuje tento zákaz zrušiť so zámerom "udržateľne využívať morské zdroje".
"Je úplne jasné, že logika rozvojovej politiky na jej začiatku, akokoľvek inovatívna a dobre mienená, nebude stačiť na uspokojenie súčasných potrieb obyvateľov Kiribati," uvádza sa vo vyhlásení tamojšej vlády.
Kiribatská republika v roku 2019 zmenila diplomatickú lojalitu z Taiwanu na Čínu, ale tento týždeň odmietla tvrdenia kritikov, že krok súvisiaci s morským parkom bol vyvolaný túžbou Pekingu získať prístup k lukratívnym zásobám tuniaka.
Vláda vyhlásila, že od vytvorenia parku došlo k "výraznému" poklesu dopytu po rybolovných právach v kiribatských vodách, čo túto 110-tisícovú krajinu stálo 145 miliónov dolárov ušlých príjmov.
Vo vyhlásení vlády sa ďalej uvádza, že riadený rybolov "dosiahne významné a hmatateľné výsledky pre našich ľudí, ako aj pre prírodu".
Bývalý kiribatský prezident Anote Tong, ktorý pomohol morský park vytvoriť, vyjadril v súvislosti s vládnym plánom znepokojenie. "Ide o obrovskú ranu pre ochranu prírody, ale myslím si, že je to oveľa väčšia rana pre našu dôveryhodnosť ako krajiny," uviedol.
Daný návrh ohrozí zápis Phoenixských ostrovov na zozname Svetového dedičstva UNESCO. Ide o morský park s rozlohou Grónska ležiaci približne na polceste medzi Novým Zélandom a Havajom.
Park pokrýva viac než 408.000 štvorcových kilometrov a nachádzajú sa v ňom rozsiahle koralové bariéry a oceánske ekosystémy, ktoré podporujú život tuniakov, korytnačiek, rýb koralových útesov a žralokov. V roku 2015 ho vyhlásili za zónu bez výlovu, čo zabraňuje komerčným rybárskym plavidlám pôsobiť v týchto nedotknutých vodách.
Kiribatská vláda však vyhlásila, že plánuje tento zákaz zrušiť so zámerom "udržateľne využívať morské zdroje".
"Je úplne jasné, že logika rozvojovej politiky na jej začiatku, akokoľvek inovatívna a dobre mienená, nebude stačiť na uspokojenie súčasných potrieb obyvateľov Kiribati," uvádza sa vo vyhlásení tamojšej vlády.
Kiribatská republika v roku 2019 zmenila diplomatickú lojalitu z Taiwanu na Čínu, ale tento týždeň odmietla tvrdenia kritikov, že krok súvisiaci s morským parkom bol vyvolaný túžbou Pekingu získať prístup k lukratívnym zásobám tuniaka.
Vláda vyhlásila, že od vytvorenia parku došlo k "výraznému" poklesu dopytu po rybolovných právach v kiribatských vodách, čo túto 110-tisícovú krajinu stálo 145 miliónov dolárov ušlých príjmov.
Vo vyhlásení vlády sa ďalej uvádza, že riadený rybolov "dosiahne významné a hmatateľné výsledky pre našich ľudí, ako aj pre prírodu".
Bývalý kiribatský prezident Anote Tong, ktorý pomohol morský park vytvoriť, vyjadril v súvislosti s vládnym plánom znepokojenie. "Ide o obrovskú ranu pre ochranu prírody, ale myslím si, že je to oveľa väčšia rana pre našu dôveryhodnosť ako krajiny," uviedol.