Budapešť 15. februára (TASR) - Členstvo vo Vyšehradskej štvorke (V4) ukázalo občanom Maďarska, že pozornosť treba venovať nielen západoeurópskym krajinám - Nemecku či Rakúsku, ale aj susedným krajinám, krajinám strednej a východnej Európy. Pri príležitosti 30. výročia založenia vyšehradského zoskupenia to pre TASR uviedol maďarský analytik Zoltán Kiszelly.

Medzi vyšehradskými krajinami podľa neho existuje aj intenzívna spolupráca v oblastiach vedy a kultúry, čo je veľmi dôležité pre vyváženie západoeurópskeho vplyvu. "Nejde o náhradu za to, čo ponúka západ Európy, ale o jeho doplnenie," zdôraznil.

V prípade Maďarska je V4 rámcom na presadzovanie svojich záujmov. "Maďarsko-poľská vynikajúca spolupráca pretrváva už tisícročie, aj v súčasnosti je veľmi silná. Spolu s Čechmi a Slovákmi je to silná skupina, akou sú zoskupenia štátov Pobaltia, Škandinávie či Beneluxu. V rámci EÚ je V4 rámec na presadzovanie záujmov," povedal analytik.

Podľa Kiszellyho zoskupenie V4 je úspešným formátom spolupráce, pretože tieto štyri krajiny vyznávajú rovnaké kultúrne hodnoty. "Máme totožnú kultúru i skúsenosti v strede Európy, preto vnímame svet totožne. Na tomto je položený základ našej spolupráce, a to nezávisle na tom, aká vláda vládne aktuálne v hlavnom meste danej krajiny štvorky," poznamenal.

Existovali pokusy o narušenie jednoty V4, hneď na začiatku to podľa jeho slov bola nemecko-francúzsko-poľská spolupráca, takzvaný Weimarský trojuholník. Ten vznikol po zániku niekdajšej Varšavskej zmluvy a bývalého Sovietskeho zväzu v roku 1991 s cieľom priblížiť Poľsko k Európskej únii (EÚ) a Severoatlantickej aliancii. Pri 25. výročí vzniku V4 sa v roku 2016 uskutočnili doteraz ostatné rokovania ministrov zahraničných vecí Francúzska, Nemecka a Poľska. Následné plánované stretnutie hláv štátov a premiérov trojice týchto krajín sa však už nekonalo.

Podľa analytika však bolo aj obdobie, keď ľavicovodemokratickí predsedovia vlád chceli Slavkovským formátom (S3), do ktorého patrí Česko, Slovensko a Rakúsko, nahradiť V4. Slavkovská iniciatíva však fungovala len ako platforma na spoluprácu v konkrétnych oblastiach a nenahradila vyšehradské zoskupenie, pripomenul.

"Po naplnení integračných procesov, kedy sa všetky štyri vyšehradské krajiny stali členmi Severoatlantickej aliancie i Európskej únie, bola spolupráca štvorky trocha utlmená, avšak migračná kríza ju znova oživila. Krajiny štvorky si uvedomili, že spoločne majú silnejší vplyv. Navyše vysvitlo, že V4 je silnejším hospodárskym partnerom Nemecka než Francúzsko," konštatoval analytik.

Eurozónu, v ktorej sú aj južné časti Únie, označil expert za úniu pôžičiek, ktorá drží pokope krajiny požívajúce euro. Česko, Maďarsko a Poľsko nie sú členmi eurozóny, nie sú tak zadlžené, a ani sa nechystajú vstúpiť do eurozóny, preto bolo Maďarsko a Poľsko pod tlakom v rámci diskusií o finančnom rozpočte EÚ, myslí si analytik.

Kiszelly taktiež vyzdvihol jednotný postoj zoskupenia V4 v odmietaní príchodu cudzincov inej kultúry, najmä z moslimských krajín.