Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kjótsky protokol okrem iného zaviedol systém obchodovania s povoleniami na emisie –krajina, ktorá neminie všetky svoje kvóty, ich môže predať väčšiemu znečisťovateľovi, ktorému vlastné kvóty nestačia.
Autor TASR
Kjóto/Bratislava 15. februára (TASR) - Kjótsky protokol o znížení emisií skleníkových plynov v rokoch 2008-2012 schválili v japonskom meste Kjóto delegáti z 59 krajín v rámci konferencie OSN o klimatických zmenách 11. decembra 1997. Do platnosti vstúpil pred desiatimi rokmi 16. februára 2005 po ratifikácii všetkých zúčastnených krajín.
V decembri 2014 dosiahli vyjednávači na summite OSN v peruánskej Lime zmiernené znenie dohody, pripravujúcej pôdu pre historicky nový univerzálny klimatický pakt, ktorý sa má podpísať koncom roka 2015 v Paríži. Nová univerzálna dohoda má nahradiť už dosluhujúci protokol z Kjóta.
Kjótsky protokol je dodatkom ku konvencii OSN o klimatických zmenách (The United Nations Framework Convention on Climate Change) a jeho cieľom je obmedziť produkciu a emisie tzv. skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku globálnemu otepľovaniu.
V protokole prijatom na záver konferencie sa 59 krajín okrem iného zaviazalo znížiť do roku 2012 emisie hlavného znečisťovateľa oxidu uhličitého v priemere o 5,2 percent v porovnaní s rokom 1990.
Spojené štáty americké, ktoré pôvodne protokol podpísali, od jeho ratifikácie ustúpili kvôli obavám z jeho negatívneho vplyvu na americkú ekonomiku. Okrem toho Američania spolu s niektorými ďalšími krajinami tvrdili, že zatiaľ neexistujú exaktné vedecké dôkazy, že tieto emisie naozaj prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Protokol v tom čase nepodpísala ani Austrália s odôvodnením, že dohoda nemá zmysel, pokiaľ nebudú znižovať emisie aj veľké krajiny ako Čína a India.
Po takmer desaťročí vyjednávania vstúpil 16. februára 2005 Kjótsky protokol - prvá záväzná legislatíva OSN v oblasti životného prostredia - do platnosti. Dokument ratifikovalo 141 krajín (v roku 2002 aj Slovenská republika), zachránila ho najmä ratifikácia v Rusku koncom roku 2004. Bez nej by sa nepodarilo splniť podmienku, aby protokol ratifikovalo najmenej 55 krajín, ktoré zároveň predstavujú najmenej 55 percent celosvetových emisií skleníkových plynov.
Vtedajšia 15-členná Európska únia spolu so Slovenskom, Českom, Estónskom, Lotyšskom, Litvou, Slovinskom, Rumunskom, Monakom, Lichtenštajnskom a Švajčiarskom sa pri dohode o protokole zaviazala znížiť emisie skleníkových plynov o osem percent oproti roku 1990, Maďarsko a Poľsko o šesť percent.
Kjótsky protokol okrem iného zaviedol systém obchodovania s povoleniami na emisie – krajina, ktorá neminie všetky svoje kvóty, ich môže predať väčšiemu znečisťovateľovi, ktorému vlastné kvóty nestačia. Ak si krajina nekúpi dodatočné a prekročí povolené limity, dostane podľa protokolu pokutu. Vlastný systém obchodovania s emisiami spustila od začiatku roku 2008 Európska únia.
V decembri 2014 dosiahli vyjednávači na summite OSN v peruánskej Lime zmiernené znenie dohody, pripravujúcej pôdu pre historicky nový univerzálny klimatický pakt, ktorý sa má podpísať koncom roka 2015 v Paríži. Nová univerzálna dohoda má nahradiť už dosluhujúci protokol z Kjóta.
Kjótsky protokol je dodatkom ku konvencii OSN o klimatických zmenách (The United Nations Framework Convention on Climate Change) a jeho cieľom je obmedziť produkciu a emisie tzv. skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku globálnemu otepľovaniu.
V protokole prijatom na záver konferencie sa 59 krajín okrem iného zaviazalo znížiť do roku 2012 emisie hlavného znečisťovateľa oxidu uhličitého v priemere o 5,2 percent v porovnaní s rokom 1990.
Spojené štáty americké, ktoré pôvodne protokol podpísali, od jeho ratifikácie ustúpili kvôli obavám z jeho negatívneho vplyvu na americkú ekonomiku. Okrem toho Američania spolu s niektorými ďalšími krajinami tvrdili, že zatiaľ neexistujú exaktné vedecké dôkazy, že tieto emisie naozaj prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Protokol v tom čase nepodpísala ani Austrália s odôvodnením, že dohoda nemá zmysel, pokiaľ nebudú znižovať emisie aj veľké krajiny ako Čína a India.
Po takmer desaťročí vyjednávania vstúpil 16. februára 2005 Kjótsky protokol - prvá záväzná legislatíva OSN v oblasti životného prostredia - do platnosti. Dokument ratifikovalo 141 krajín (v roku 2002 aj Slovenská republika), zachránila ho najmä ratifikácia v Rusku koncom roku 2004. Bez nej by sa nepodarilo splniť podmienku, aby protokol ratifikovalo najmenej 55 krajín, ktoré zároveň predstavujú najmenej 55 percent celosvetových emisií skleníkových plynov.
Vtedajšia 15-členná Európska únia spolu so Slovenskom, Českom, Estónskom, Lotyšskom, Litvou, Slovinskom, Rumunskom, Monakom, Lichtenštajnskom a Švajčiarskom sa pri dohode o protokole zaviazala znížiť emisie skleníkových plynov o osem percent oproti roku 1990, Maďarsko a Poľsko o šesť percent.
Kjótsky protokol okrem iného zaviedol systém obchodovania s povoleniami na emisie – krajina, ktorá neminie všetky svoje kvóty, ich môže predať väčšiemu znečisťovateľovi, ktorému vlastné kvóty nestačia. Ak si krajina nekúpi dodatočné a prekročí povolené limity, dostane podľa protokolu pokutu. Vlastný systém obchodovania s emisiami spustila od začiatku roku 2008 Európska únia.
