Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vodca KĽDR Kim Čong-un zdôraznil, že severokórejská "politika budovania jadrových síl sa stala trvalou - rovnako ako základný zákon štátu (ústava), ktorý nikto nesmie nijakým spôsobom nerešpektovať".
Autor TASR
Soul 28. septembra (TASR) - Severná Kórea zakotvila štatút jadrového štátu aj vo svojej ústave. Vo svojom prejave to oznámil vodca KĽDR Kim Čong-un, informovala vo štvrtok agentúra DPA.
Táto zmena a doplnok severokórejskej ústavy bola schválená jednomyseľne Najvyšším ľudovým zhromaždením.
"Rýchly rozvoj jadrových zbraní na vyššiu úroveň" má za cieľ "zabezpečiť právo Severnej Kórey na existenciu a rozvoj, odstrašiť vojenskú agresiu a chrániť regionálny a globálny mier", citovala štátom kontrolovaná tlačová agentúra KCNA z prejavu severokórejského vodcu Kim Čong-una.
Kim zdôraznil, že severokórejská "politika budovania jadrových síl sa stala trvalou - rovnako ako základný zákon štátu (ústava), ktorý nikto nesmie nijakým spôsobom nerešpektovať".
Severná Kórea v rokoch 2006-17 vykonala šesť jadrových testov a vlani oznámila novú doktrínu, ktorá jej status jadrovej veľmoci robí "nezvratným" a ktorá ju oprávňuje vykonať preventívny jadrový úder, ak by jej režim bol v existenčnom ohrození.
Tým, že zhromaždenie ľudových zástupcov teraz zahrnulo štatút KĽDR ako jadrového štátu do samotnej ústavy, zašlo ešte ďalej a znížilo nádeje na denuklearizáciu KĽDR, upozornila agentúra AFP.
"Ide o historickú udalosť, ktorá poskytuje silný politický vplyv na významné posilnenie obranných kapacít" KĽDR, vyhlásil Kim Čong-un.
Severokórejský vodca tiež obvinil Washington, Soul a Tokio, že vytvorili "trojstrannú vojenskú alianciu", ktorú označil za "ázijskú verziu NATO".
Pchjongjang už koncom septembra na pôde OSN prostredníctvom svojho veľvyslanca pri OSN varoval, že Kórejský polostrov je "na pokraji jadrovej vojny", pričom zo zodpovednosti za tento stav obvinil Spojené štáty a ich politiku v Ázii.
Západní pozorovatelia sa v tejto situácii obávajú, že Pchjongjang uskutoční ďalší jadrový test.
"Ak Severná Kórea použije jadrové zbrane, jej režim zastaví zdrvujúca odpoveď spojenectva USA a Južnej Kórey," varoval juhokórejský prezident Jun Sok-jol.
Nedávna návšteva Kim Čong-una v Rusku - jeho prvá zahraničná návšteva od pandémie koronavírusu - tiež oživila obavy Západu, že Moskva a Pchjongjang sa vzoprú sankciám a uzavrú dohodu o zbraniach.
Kremeľ má údajne záujem o nákup severokórejskej munície, aby mohol pokračovať vo vojne, ktorú ruská armáda rozpútala na Ukrajine. Výmenou za to by Pchjongjang údajne chcel pomoc Ruska pri rozvoji svojho raketového programu, ktorý medzinárodné spoločenstvo odsúdilo.
Pre snahy Pchjongjangu o získanie jadrových zbraní bol na KĽDR uvalený balík medzinárodných sankcií. Rezolúcie OSN zakazujú Severnej Kórei testovať balistické rakety akéhokoľvek doletu, z ktorých niektoré sú schopné niesť jadrové hlavice.
Skúšky riadených striel nepodliehajú sankciám proti Pchjongjangu, ale takéto zbrane sa však môžu použiť aj na to, aby niesli jadrové hlavice.
Táto zmena a doplnok severokórejskej ústavy bola schválená jednomyseľne Najvyšším ľudovým zhromaždením.
"Rýchly rozvoj jadrových zbraní na vyššiu úroveň" má za cieľ "zabezpečiť právo Severnej Kórey na existenciu a rozvoj, odstrašiť vojenskú agresiu a chrániť regionálny a globálny mier", citovala štátom kontrolovaná tlačová agentúra KCNA z prejavu severokórejského vodcu Kim Čong-una.
Kim zdôraznil, že severokórejská "politika budovania jadrových síl sa stala trvalou - rovnako ako základný zákon štátu (ústava), ktorý nikto nesmie nijakým spôsobom nerešpektovať".
Severná Kórea v rokoch 2006-17 vykonala šesť jadrových testov a vlani oznámila novú doktrínu, ktorá jej status jadrovej veľmoci robí "nezvratným" a ktorá ju oprávňuje vykonať preventívny jadrový úder, ak by jej režim bol v existenčnom ohrození.
Tým, že zhromaždenie ľudových zástupcov teraz zahrnulo štatút KĽDR ako jadrového štátu do samotnej ústavy, zašlo ešte ďalej a znížilo nádeje na denuklearizáciu KĽDR, upozornila agentúra AFP.
"Ide o historickú udalosť, ktorá poskytuje silný politický vplyv na významné posilnenie obranných kapacít" KĽDR, vyhlásil Kim Čong-un.
Severokórejský vodca tiež obvinil Washington, Soul a Tokio, že vytvorili "trojstrannú vojenskú alianciu", ktorú označil za "ázijskú verziu NATO".
Pchjongjang už koncom septembra na pôde OSN prostredníctvom svojho veľvyslanca pri OSN varoval, že Kórejský polostrov je "na pokraji jadrovej vojny", pričom zo zodpovednosti za tento stav obvinil Spojené štáty a ich politiku v Ázii.
Západní pozorovatelia sa v tejto situácii obávajú, že Pchjongjang uskutoční ďalší jadrový test.
"Ak Severná Kórea použije jadrové zbrane, jej režim zastaví zdrvujúca odpoveď spojenectva USA a Južnej Kórey," varoval juhokórejský prezident Jun Sok-jol.
Nedávna návšteva Kim Čong-una v Rusku - jeho prvá zahraničná návšteva od pandémie koronavírusu - tiež oživila obavy Západu, že Moskva a Pchjongjang sa vzoprú sankciám a uzavrú dohodu o zbraniach.
Kremeľ má údajne záujem o nákup severokórejskej munície, aby mohol pokračovať vo vojne, ktorú ruská armáda rozpútala na Ukrajine. Výmenou za to by Pchjongjang údajne chcel pomoc Ruska pri rozvoji svojho raketového programu, ktorý medzinárodné spoločenstvo odsúdilo.
Pre snahy Pchjongjangu o získanie jadrových zbraní bol na KĽDR uvalený balík medzinárodných sankcií. Rezolúcie OSN zakazujú Severnej Kórei testovať balistické rakety akéhokoľvek doletu, z ktorých niektoré sú schopné niesť jadrové hlavice.
Skúšky riadených striel nepodliehajú sankciám proti Pchjongjangu, ale takéto zbrane sa však môžu použiť aj na to, aby niesli jadrové hlavice.
