Zomrel 14. marca 1953 v Prahe, dožil sa 56 rokov.
Autor TASR
Praha/Bratislava 14. marca (TASR) - Český komunistický politik a štátnik Klement Gottwald bol prvým robotníckym prezidentom bývalého Československa. Vo štvrtok uplynie od jeho úmrtia 60 rokov.
Počas jeho prezidentského pôsobenia sa vystupňoval komunistický teror v krajine. Bolo vykonaných viac ako dvesto rozsudkov smrti a vyše 100.000 ľudí sa ocitlo z politických dôvodov vo väzení, ďalšie státisíce ľudí boli prenasledované a rôznym spôsobom perzekvované. Na šibenici skončili aj niektorí jeho blízki spolupracovníci (komunisti) ako napríklad Slovák Vladimír Clementis. Proces s Miladou Horákovou bol zinscenovaný na priamy Gottwaldov príkaz a odohrával sa podľa scenára čistiek v Sovietskom zväze v 30. rokoch 20. storočia. Súd vyniesol štyri rozsudky smrti, štyri tresty doživotného väzenia a päť trestov väzenia od 20 do 28 rokov.
Klement Gottwald sa narodil 23. novembra 1896 vo Vyškove-Dediciach v bývalom Rakúsko-Uhorsku. Vo Viedni sa vyučil za stolára, tam sa prostredníctvom Dělnických listov prvý raz dostal do styku s organizovaným robotníckym hnutím. Po založení Komunistickej strany Československa (KSČ) sa stal jedným z jej prvých členov. V rokoch 1926-1929 pracoval v pražskom sekretariáte KSČ a pričinil sa o jej boľševizáciu po vzore sovietskych komunistov. Od roku 1928 bol poslancom Národného zhromaždenia, vo februári 1929 ho zvolili za generálneho tajomníka KSČ. Odvtedy sa KSČ dostala plne do područia sovietskej Moskvy. Gottwald a jeho stúpenci postupovali vo svojej politickej práci dôsledne podľa smerníc Kominterny, ktorej cieľom bolo nastoliť pod vedením sovietskych komunistov celosvetový komunizmus bez ohľadu na použité prostriedky.
Protestujúci študenti
Po zákaze KSČ v roku 1938 odišiel do Moskvy v Sovietskom zväze, kde pôsobil do skončenia druhej svetovej vojny. V decembri 1943 sa dohodol s predstaviteľmi londýnskej emigrácie na zjednotení domáceho a zahraničného protinacistického odboja.
Do Československa sa Gottwald vrátil v máji 1945 už vo funkcii predsedu KSČ a podpredsedu vlády Národného frontu. Bola to prvá vláda, v ktorej mali komunisti svojich zástupcov. Po víťazstve komunistov vo voľbách 1946 sa stal predsedom vlády. Vo februári 1948 sa nekomunistickí členovia vlády odhodlali k odporu a podali demisiu. Uskutočnil sa však mocenský prevrat a vláda bola doplnená komunistickými ministrami. Dňa 25. februára 1948 sa pražskí študenti odhodlali proti tomu protestovať, no pri pochode na Hradčany proti nim tvrdo zasiahla polícia a ľudové milície. Jeho účastníkov neskôr systematicky prenasledovali.
Po abdikácii prezidenta Edvarda Beneša na úrad prezidenta 14. júna 1948 sa Klement Gottwald stal prezidentom Československej republiky.
Klement Gottwald zomrel 14. marca 1953 v Prahe, krátko po návrate z pohrebu Stalina v Moskve. Dožil sa 56 rokov.
Pochovali ho v mauzóleu na Vítkove v Prahe. Jeho zabalzamované telo tu bolo umiestnené do roku 1962, vtedy ho kvôli zlému stavu museli spopolniť.
Počas jeho prezidentského pôsobenia sa vystupňoval komunistický teror v krajine. Bolo vykonaných viac ako dvesto rozsudkov smrti a vyše 100.000 ľudí sa ocitlo z politických dôvodov vo väzení, ďalšie státisíce ľudí boli prenasledované a rôznym spôsobom perzekvované. Na šibenici skončili aj niektorí jeho blízki spolupracovníci (komunisti) ako napríklad Slovák Vladimír Clementis. Proces s Miladou Horákovou bol zinscenovaný na priamy Gottwaldov príkaz a odohrával sa podľa scenára čistiek v Sovietskom zväze v 30. rokoch 20. storočia. Súd vyniesol štyri rozsudky smrti, štyri tresty doživotného väzenia a päť trestov väzenia od 20 do 28 rokov.
Klement Gottwald sa narodil 23. novembra 1896 vo Vyškove-Dediciach v bývalom Rakúsko-Uhorsku. Vo Viedni sa vyučil za stolára, tam sa prostredníctvom Dělnických listov prvý raz dostal do styku s organizovaným robotníckym hnutím. Po založení Komunistickej strany Československa (KSČ) sa stal jedným z jej prvých členov. V rokoch 1926-1929 pracoval v pražskom sekretariáte KSČ a pričinil sa o jej boľševizáciu po vzore sovietskych komunistov. Od roku 1928 bol poslancom Národného zhromaždenia, vo februári 1929 ho zvolili za generálneho tajomníka KSČ. Odvtedy sa KSČ dostala plne do područia sovietskej Moskvy. Gottwald a jeho stúpenci postupovali vo svojej politickej práci dôsledne podľa smerníc Kominterny, ktorej cieľom bolo nastoliť pod vedením sovietskych komunistov celosvetový komunizmus bez ohľadu na použité prostriedky.
Protestujúci študenti
Po zákaze KSČ v roku 1938 odišiel do Moskvy v Sovietskom zväze, kde pôsobil do skončenia druhej svetovej vojny. V decembri 1943 sa dohodol s predstaviteľmi londýnskej emigrácie na zjednotení domáceho a zahraničného protinacistického odboja.
Do Československa sa Gottwald vrátil v máji 1945 už vo funkcii predsedu KSČ a podpredsedu vlády Národného frontu. Bola to prvá vláda, v ktorej mali komunisti svojich zástupcov. Po víťazstve komunistov vo voľbách 1946 sa stal predsedom vlády. Vo februári 1948 sa nekomunistickí členovia vlády odhodlali k odporu a podali demisiu. Uskutočnil sa však mocenský prevrat a vláda bola doplnená komunistickými ministrami. Dňa 25. februára 1948 sa pražskí študenti odhodlali proti tomu protestovať, no pri pochode na Hradčany proti nim tvrdo zasiahla polícia a ľudové milície. Jeho účastníkov neskôr systematicky prenasledovali.
Po abdikácii prezidenta Edvarda Beneša na úrad prezidenta 14. júna 1948 sa Klement Gottwald stal prezidentom Československej republiky.
Klement Gottwald zomrel 14. marca 1953 v Prahe, krátko po návrate z pohrebu Stalina v Moskve. Dožil sa 56 rokov.
Pochovali ho v mauzóleu na Vítkove v Prahe. Jeho zabalzamované telo tu bolo umiestnené do roku 1962, vtedy ho kvôli zlému stavu museli spopolniť.