Protivládni demonštranti držia stráž pred vchodom do budovy ukrajinského ministerstva spravodlivosti v Kyjeve v pondelok 27. januára 2014.Foto: TASR/AP
Ukrajinská bezpečnostná služba dnes vydala vyhlásenie o potenciálnom ohrození bezpečnosti vodných a jadrových elektrární v krajine.
Kyjev 27. januára (TASR) - Radikálni opoziční aktivisti sa dnes stiahli z budovy ukrajinského ministerstva spravodlivosti v centre Kyjeva, ktorú okupovali od nedele večera. Informovala o tom agentúra DPA.
Ukrajinská ministerka spravodlivosti Olena Lukašová predtým pohrozila, že ak demonštranti budovu neopustia, navrhne Rade bezpečnosti štátu a obrany, aby vyhlásila výnimočný stav.
Ministerstvo spravodlivosti obsadilo v nedeľu večer asi 50 aktivistov radikálneho hnutia Spoločná vec (Spiľna Sprava) oblečených v maskáčoch a prilbách, ktorí vylomili dvere, poškodili mreže na oknách, vybili sklenené výplne a následne sa v objekte zabarikádovali.
Líder skupiny Oleksandr Danyľuk zdôraznil, že uvoľnenie okupovanej budovy ministerstva spravodlivosti neznamená kapituláciu. Podľa jeho slov bude nasledovať blokáda všetkých ústredných úradov v Kyjeve. Za týmto účelom povolal do hlavného mesta stúpencov hnutia z ukrajinských regiónov.
"V nasledujúcich troch dňoch sa rozhodne o osude Ukrajiny," napísal Danyľuk na Facebooku.
Šéfka rezortu spravodlivosti Olena Lukašová sa podľa neho bude môcť vrátiť do budovy ministerstva, až keď dôjde k prepusteniu všetkých zadržaných aktivistov.
Hnutie Spoločná vec je militantnou odnožou masového protestného hnutia na Ukrajine, známeho pod označením Euromaidan. Príslušníci tejto radikálnej skupiny koncom minulého týždňa obsadili aj budovu ministerstva poľnohospodárstva a nakrátko vnikli aj do sídla ministerstva energetiky.
Hlavní vodcovia prozápadnej opozície sa od obsadzovania vládnych budov dištancovali. Radikáli ubezpečili, že nebudú obsadené objekty drancovať ani ničiť dokumenty.
Koalícia odvolá vládu, ak opozícia prijme ponuku Janukovyča
Na snímke demonštranti stoja za barikádou pred kordónom policajtov v centre Kyjeva v nedeľu 26. januára 2014. Foto: TASR/APPoslanecký klub Strany regiónov v ukrajinskom parlamente je pripravený hlasovať za odvolanie vlády Mykolu Azarova, ale len v prípade, že opozícia prijme návrh prezidenta Viktora Janukovyča, aby sa jej poprední zástupcovia postavili do vedenia vlády. Podľa agentúry RIA Novosti to uviedol poslanec Strany regiónov Michailo Čečetov.
Na poslednom kole rokovaní s opozíciou Janukovyč ponúkol lídrovi strany Vlasť Arsenijovi Jaceňukovi post predsedu vlády a vodcovi strany UDAR Vitalijovi Kličkovi funkciu vicepremiéra pre humanitárne záležitosti. Jaceňuk v nedeľu deklaroval, že opozícia túto ponuku neodmieta, ale ani neprijíma: všetko podľa neho závisí od vôle národa a výsledku rokovaní v rámci opozície.
Diplomati EÚ v Kyjeve vyzvali na pokračovanie rozhovorov
Šéfovia misií Európskej únie v Kyjeve privítali nedávne rozhovory medzi ukrajinskou vládou a opozíciou a vyzývajú vládu, aby splnila svoje sľuby poskytnuté v rámci rokovaní s predstaviteľmi opozície. Tieto rokovania musia pokračovať. Uviedol to dnes v stanovisku pre médiá tlačový hovorca Delegácie EÚ na Ukrajine a hovorca Európskej služby pre vonkajšiu činnosť David Stulík.
"Vyjadrujeme znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou v oblasti ľudských práv. Zatýkanie ranených priamo pred nemocnicou, niekoľko hlásených prípadov zmiznutia a mučenia sú veľmi znepokojujúce a absolútne neprijateľné. Páchatelia týchto činov musia byť urgentne postavení pred súd. Zastavenie týchto praktík je nevyhnutným predpokladom pre budovanie dôvery medzi vládou a spoločnosťou," oznámil Stulík na sociálnej sieti Facebook.
Hovorca Delegácie EÚ zároveň spresnil, že diplomati únie vyzvali opozíciu na zachovanie pokojného rozmeru demonštrácií a na jasné dištancovanie sa od tých, ktorí využívajú násilie pri presadzovaní svojich cieľov.
Šéfovia misií EÚ vyzvali všetky relevantné úrady, aby zrušili sporný balík legislatívnych úprav, ktoré boli prijaté 16. januára a ktoré obmedzujú výkon základných slobôd občanov a aby akceptovali rozhodnutia, ktoré vzídu z hodnotení Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
EÚ podľa tohto zdroja aj naďalej pozorne sleduje situáciu na Ukrajine a je aj naďalej odhodlaná pokračovať v procese hospodárskej integrácie a politického zbližovania sa s Ukrajinou.
Demisia vlády je jednou z kľúčových požiadaviek ukrajinskej opozície, ktorými podmieňuje ukončenie už viac než dva mesiace trvajúcich protivládnych protestov.
Čečetov v nedeľu pre televízny kanál 112 spresnil, že ak Jaceňuk a Kličko prijmú Janukovyčovu ponuku, v utorok, na mimoriadnej schôdzi parlamentu, vládna väčšina Azarovovu vládu odvolá. "Ak vedia len rečniť, a nie konať, vláda neodstúpi. To je principiálna vec," zdôraznil vládny poslanec pre agentúru RIA Novosti.
Veľký míting, ktorý opozícia zvolala do centre Kyjeva 19. januára, prerástol do násilností po tom, ako sa od masovej demonštrácie zvolanej na protest proti kontroverzným zákonom prijatým parlamentom odpojila časť účastníkov, ktorí chceli preniknúť do políciou chránenej vládnej štvrte. Keď im v tom príslušníci bezpečnostných zložiek bránili, došlo k násilnostiam s použitím obuškov, vodných diel, zápalných fliaš či kameňov.
Nepokoje v tejto časti Kyjeva odvtedy neutíchajú a minulú stredu sa dokonca objavili prvé správy o obetiach na životoch.
Snahy o obsadenie vládnych budov sa z Kyjeva a západnej Ukrajiny objavili aj vo východnej časti, ktorá je považovaná za baštu prezidenta Janukovyča, konštatovala britská spoločnosť BBC.
V meste Sumy demonštranti v nedeľu vzali útokom sídlo miestnej administrácie a za predsedu mestskej rady dosadili poslanca za opozičnú stranu Vlasť. Polícia však neskôr do budovy prenikla a blokádu ukončila. V kauze sa začalo policajné vyšetrovanie.
Niekoľko stoviek demonštrantov sa pokúsilo obsadiť aj úrad regionálnej samosprávy v meste Záporožie na východe krajiny. Polícia ich rozohnala slzotvorným plynom. K protivládnemu protestu došlo aj v meste Čerkasy, kde polícia zadržala najmenej 40 ľudí. Nepokoje hlásia aj z Dnipropertovska a Odesy. Agentúra Interfax zasa informovala, že v meste Charkiv na severovýchode Ukrajiny skupina mladých mužov ozbrojených bejzbalovými pálkami zaútočila na opozičných aktivistov, ktorí sa zišli na protivládnom mítingu.
Ukrajinský premiér Mykola Azarov Foto: TASR/APUkrajinský premiér Mykola Azarov dnes v rozhovore pre ukrajinský denník Segodňa uviedol, že rozhodnutie o pozastavení eurointegrácie Ukrajiny "nebolo spontánne". Vedenie krajiny sa podľa neho do poslednej chvíle dúfalo v prijateľnejšie podmienky zo strany EÚ.
Azarov uviedol, že rozhodnutiu predchádzali desiatky rokovaní s Medzinárodným menovým fondom (MMF). Ukrajinská vláda sa nádejala, že sa podarí nájsť riešenie, ktoré by Ukrajine vyhovovalo.
"Dúfali sme, že s pomocou MMF budeme môcť riešiť problémy s rozpočtovým deficitom, modernizáciu ekonomiku, vyplatiť (ruskému plynárenskému koncernu) Gazpromu obrovské sumy za plyn," spresnil Azarov.
Dodal, že rokovania boli "do istej miery" dôverné. "Ja osobne som takéto rokovania viedol do poslednej minúty, takže som v tom čase nemohol verejne vystúpiť a oznámiť, že táto kapitola sa zatvára a ideme iným smerom," vysvetlil ukrajinský premiér.
Podľa neho sa ukrajinská vláda rozhodla pre pozastavenie eurointegrácie po tom, ako sa stalo očividným, že "všetky rokovania s európskymi (a nielen tými) partnermi (o finančnej pomoci pre Ukrajinu) zostanú len v rovine rokovaní".
Azarov v rozhovore pre denník avizoval, že Ukrajinu podpíše v dohľadnom čase s Ruskom sériu veľkých kontraktov o spoločných projektoch v oblasti lodiarstva a leteckého priemyslu, ako aj v ďalších oblastiach.
Premiér vyzdvihol finančnú pomoc, ktorú Ukrajine v decembri poskytlo Rusko, a zdôraznil, že sa tým začala príprava ukrajinského priemyslu na podmienky fungovania v zóne voľného obchodu s EÚ.
Podľa dohody o finančnej pomoci, ktorú 17. decembra v Moskve podpísali prezidenti Ruska a Ukrajiny, Vladimir Putin a Viktor Janukovyč, sa Rusko zaviazalo znížiť ceny plynu pre Ukrajinu približne o jednu tretinu a zároveň kúpiť ukrajinské vládne dlhopisy za 15 miliárd dolárov (10,91 miliardy eur).
Na novoročnom strome v centre Kyjeva našli obeseného muža
Staršieho muža našli dnes obeseného na veľkom novoročnom strome v centre Kyjeva, ktorý sa stal jedným zo symbolov protivládnych protestov na Ukrajine. Oznámila to agentúra Reuters s odvolaním sa na miestnu políciu.
Mŕtve telo 55-ročného muža viselo na oceľovej konštrukcii pripomínajúcej obrovský strom, ktorá od decembra minulého roku stojí na kyjevskom Námestí nezávislosti, epicentre pokračujúcich protestov.
Kužeľovitá konštrukcia je pokrytá ukrajinskými zástavami a transparentmi so sloganmi vyjadrujúcimi odpor proti prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi. Umelému stromu dominuje veľká podobizeň väznenej opozičnej líderky, expremiérky Julie Tymošenkovej.
Telo obeseného muža odstránila z konštrukcie stromu polícia. Podľa jej zistení ide o muža z Volynskej oblasti na západe Ukrajiny. Na tele sa nenašli žiadne vonkajšie poranenia a príčinu smrti stanoví až ďalšie vyšetrovanie.
Okolnosti mužovho obesenia vyvolávajú množstvo otáznikov, keďže námestie, na ktorom umelý strom stojí, je od začiatku decembra dňom i nocou plné opozičných demonštrantov.
Na Ukrajine a v ďalších postsovietskych republikách sa tradične vztyčujú na námestiach miest novoročné stromy, ktoré sú obdobou vianočných stromčekov obvyklých v strednej a západnej Európe, uviedla agentúra RIA Novosti.
Kličko vyzval na odchod demonštrantov z obsadeného ministerstva
Po obsadení ministerstva spravodlivosti v Kyjeve protestujúcimi dnes jeden z ukrajinských opozičných lídrov Vitalij Kličko apeloval na demonštrantov, aby z budovy odišli.Foto: TASR/AP PhotoPo obsadení ministerstva spravodlivosti v Kyjeve protestujúcimi dnes jeden z ukrajinských opozičných lídrov Vitalij Kličko apeloval na demonštrantov, aby z budovy odišli.
"Chcú tam ostať, ale ja sa pokúsim ich presvedčiť o opaku," citovala Klička dnes ráno tlačová agentúra DPA. Bývalý svetový šampión v boxe zdôraznil, že dôležité je nájsť politické riešenie krízy v krajine a vyhnúť sa provokáciám.
Ukrajinská ministerka spravodlivosti Olena Lukašová vyzvala radikálnych oponentov vlády, aby sídlo jej úradu opustili. Dodala, že dúfa v pokojné vyriešenie situácie, ak sa však demonštranti nestiahnu, preberie ju s radou pre národnú bezpečnosť.
Odporcovia vlády vtrhli do budovy ministerstva spravodlivosti v centre ukrajinskej metropoly v nedeľu neskoro večer. Stúpenci opozície obsadili aj viaceré ďalšie budovy v Kyjeve i v iných mestách krajiny. V ich rukách je v súčasnosti údajne 11 z 27 oblastných správ.
V priemyselných centrách Dnepropetrovsk a Záporožie sa prívrženci opozície podľa vlastných slov pokúsili dostať pod kontrolu verejné budovy. V Záporoží odrazili špeciálne jednotky polície s nasadením zábleskových granátov a slzotvorného plynu stovky demonštrantov, ktorí na nich hádzali kamene. Médiá informovali o zranených, dopĺňa DPA.
Na snímke demonštranti stavajú barikády v centre Kyjeva v pondelok 27. januára 2014. Foto: TASR/AP
Ministerskú budovu okupujú aktivisti, anonymovia hrozia útokmi na elektrárne
Ukrajinská ministerka spravodlivosti Olena Lukašová dnes pohrozila, že ak aktivisti neopustia jednu z obsadených budov jej rezortu, navrhne Rade bezpečnosti štátu a obrany, aby vyhlásila výnimočný stav, informovala agentúra UNIAN.
Pre podozrenie zo spáchania trestného činu začala dnes prípad vyšetrovať aj ukrajinská polícia.
Ministerstvo spravodlivosti obsadilo v nedeľu večer asi 50 aktivistov hnutia Spoločná vec, ktorí vylomili dvere, poškodili mreže na oknách, vybili sklenené výplne. Na vysvetlenie uviedli, že sa v budove chcú zohriať a prenocovať. Príslušníci tohto hnutia koncom minulého týždňa obsadili aj budovu ministerstva poľnohospodárstva.
Ukrajinská bezpečnostná služba dnes vydala vyhlásenie o potenciálnom ohrození bezpečnosti vodných a jadrových elektrární v krajine. Stalo sa tak v súvislosti s množiacimi sa anonymnými telefonickými vyhrážkami o ich údajnom podmínovaní.
Ukrajinská tajná služba preto varovala, že obsadenie alebo poškodenie takýchto strategicky dôležitých objektov, ktoré by mohlo mať vážne následky pre obyvateľstvo Ukrajiny i susedných štátov, môže byť považované za pokus o diverziu alebo teroristický čin. Upozornila, že v prípade usvedčenia páchateľom hrozí trest odňatia slobody v trvaní do 15 rokov.
