Washington 29. júla (TASR) - Mnohé kľúčové klimatické ukazovatele, ktoré hodnotia vážnosť klimatickej krízy, sa rýchlo blížia alebo už presahujú body zlomu, vyplýva z novej štúdie.

Ako píše britský denník The Guardian, podľa štúdie až 16 z 31 sledovaných klimatických ukazovateľov tento rok dosiahlo znepokojujúce rekordné hodnoty. Medzi nimi aj koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére, tepelný obsah oceánov (Ocean Heat Content – OHC) a masa ľadovcov.

"Máme stále viac dôkazov o tom, že sa blížime alebo sme už prekročili body zlomu súvisiace s dôležitými časťami zemského systému," povedal ekológ pôsobiaci na Oregonskej štátnej univerzite v USA a spoluautor štúdie William Ripple.

Medzi tzv body. zlomu, ktorých dosiahnutie môže znamenať nevratné zmeny svetového ekosystému, patrí napríklad aj topenie ľadovcov či odumieranie boreálnych lesov.

"Hlavným poučením pandémie COVID-19 je to, že ani obrovská redukcia v preprave a spotrebe nestačí (na boj s klimatickými zmenami) a sú potrebné rozsiahle systémové zmeny," dodáva Ripple.

Pandémia síce výrazne ovplyvnila niektoré sektory ekonomiky, globálne uhlíkové emisie to však neznížilo. Používanie fosílnych palív v roku 2020 mierne kleslo, ako však píšu vedci v časopise BioScience, atmosferické koncentrácie oxidu uhličitého, metánu a oxidu dusného "dosiahli rekordné hodnoty" v roku 2020 aj 2021.

Od roku 2015 zaznamenali bádatelia päť najteplejších rokov v dejinách meraní. Druhý najteplejší rok v histórii bol rok 2020.

Na svete žijú už viac ako štyri miliardy prežúvavých hospodárskych zvierat a spolu vážia viac než všetci ľudia a divoké zvieratá dokopy. Miera odlesňovania Amazónskeho pralesa je najvyššia za ostatných 12 rokov.

Okysľovanie oceánov je tiež na takmer rekordnej úrovni. To v kombinácii s otepľovaním oceánov ohrozuje koralové útesy, ktoré sú pre milióny ľudí zdrojom jedla a financií.

Autori štúdie vyzvali svetové spoločenstvo, aby s klimatickou krízou bojovalo ambicióznymi zmenami politiky. Navrhli napríklad zavedenie jednotnej ceny za uhlíkové emisie. Výťažky by mali financovať fond pre zmierňovanie následkov klimatických zmien v rozvojových krajinách, dodali.

Autori tiež zdôraznili potrebu eventuálneho zákazu fosílnych palív a rozvoja a obnovy prírodných rezervácií, ktoré dokážu zachytávať oxid uhličitý. Klimatické vzdelávanie by malo byť podľa nich súčasťou školských osnov po celom svete.

Klimatická politika "by sa nemala sústrediť na zmiernenie symptómov, ale na riešenie ich základnej príčiny: nadmerného vykorisťovania Zeme", uvádza sa v správe. Autori píšu, že iba po vyriešení tejto hlavnej otázky budú ľudia schopní "zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť ľudskej civilizácie a dať budúcim generáciám príležitosť prosperovať".