Brusel 2. augusta (TASR) - Lesné požiare na Sibíri nie sú výnimočné, avšak ich rozsah tento rok prekonal všetky rekordné hodnoty. Uviedol v stredu belgický klimatológ Xavier Fettweis v rozhovore pre televíznu stanicu RTBF.
RTBF pripomenula, že podľa oficiálnych údajov boli v stredu (31.7.) v regiónoch Jakutsko, Krasnojarsk a Irkutsko zasiahnuté ohňom takmer tri milióny hektárov lesa, čo je takmer rozloha Belgicka. Ruské orgány sa rozhodli zasiahnuť za pomoci armády až po niekoľkotýždňovom vyčíňaní lesných požiarov a aj to až po kritike a výstrahách zo strany mnohých environmentálnych organizácií. Ekológovia okrem iného upozorňovali na riziká "roztápania" Arktídy. Belgický výskumník Xavier Fettweis z Laboratória klimatológie a topoklimatológie na Univerzite v Liége, tvrdí, že nejde o žiadne fantazijné predstavy.
ustý dym, ktorý trápi obyvateľov Ulan-Ude, hlavného mesta Buriatskej republiky, ktorá sa nachádza v blízkosti rusko-mongolských hraníc 1. augusta 2019. Foto: TASR/AP
Fettweis v rozhovore pre RTBF vysvetlil, že mohutné požiare na Sibíri ešte viac zintenzívnia globálne otepľovanie. Spresnil, že požiare rozohrejú hlboko zmrazenú pôdu na Sibíri, takzvaný permafrost, ktorá podľa predpokladov obsahuje veľa metánu. Metán je veľmi silný skleníkový plyn, podobne ako kysličník uhličitý. Horiace masy dreva okrem toho emitujú aj CO2, čo znamená, že požiare na Sibíri naozaj zosilnia účinok globálneho otepľovania.
Ďalším znepokojivým ukazovateľom je podľa belgického klimatológa aj nezvyčajne teplé počasie v Grónsku, ktoré je dôsledkom viacnásobnej vlny horúčav v Európe. Fettweis pripomenul, že minulý týždeň boli v Grónsku zaznamenané rekordné teploty. Dodal, že ak je bežne v lete v Grónsku -15 stupňov Celzia, v posledných dňoch boli namerané "nezvyčajné" teploty od 1 do 2 stupňov. "To znamená, že ľadová pokrývka sa topí na miestach, kde sa zvyčajne nikdy topí," upozornil.
Podľa jeho slov je klimatické dianie tohto roku dôvodom na veľké obavy. "Všade v Arktíde sledujeme teplotné rekordy. Otepľovanie je oveľa väčšie, ako sme si mysleli a mám pocit, že veci sa zhoršujú. O rok to možno bude ešte horšie, možno že naše prognózy sú úplne nesprávne," opísal situáciu Fettweis. Dodal, že si treba položiť otázku, či nie sú prognózy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) pre Arktídu príliš optimistické. Zároveň pripomenul, že v tomto okamihu sa za bod, kedy nebude možné klimatickú situáciu zvrátiť, považuje rok 2100 - ak teda ľudia v nasledujúcich rokoch nezmenia svoj súčasný životný štýl.
